Denník

Zúrivosť moja, neopúsťaj ma!

2. listopadu 2009 v 14:51 | Gabriela*
Nie, nie som zúrivá. Už nie. Nie že by nebol dôvod, ale musím sa krotiť. Veď nič sa v podstate nestalo. A minimálne polovici z vás sa to bude zdať smiešne. Ale ja som už raz taká =-)

Tak po poriadku. Prázdniny, teda konkrétne nedeľu som strávila s biológiou. Celú, nestihla som sa ani ísť pozrieť na cintorín. A tomu sa u nás hovoria prázdniny.

A čo sa týka dnešku - začali sme s písomkou z biológie. Nie, už mi nemohla dať horšie pojmy. Fakticky. Viem že je na nás Beátka z akéhosi neznámeho dôvodu naštvaná, ale až takto? Potom nám doniesla predchádzajúcu písomku z bioly, mám to za 2. Aspoňže tak. Na to že nám o odmietla vysvetliť... No potom geografia znova s Beátkou, s tej písomky to mám za 3. Nie, ona nám jednoducho nemôže dať na písomku to čo sme sa učili, musí vymyslieť niečo čo nemáme odkiaľ vedieť... Aspoňže oktáva nacvičuje na stužkovú a skončili sme o hodinu skôr. Lebo inak by mi rupli nervy.

Tento článok neberte príliš vážne, len som si potrebovala nejakým spôsobom vyliať zlosť. Sľubujem že nabudúce ma všetka zúrivosť prejde a napíšem plnohodnotný článok =-)

Imatrikulačky a Poprad

31. října 2009 v 16:32 | Gabriela*
Tak vás tu zdravím znova po týždni. Ja si dávam načas, že? No akosi nebol čas... Hlúpa výhovorka? no bohužiaľ... a ten čas nie je doteraz tak sa to pokúsim skrátiť... (predpokladám že sa mi to aj tak nepodarí, ale snaha bola)

Tak v nedeľu som pozerala SuperStar ako asi aj väčšina z vás. Fandím Martinovi Chodúrovi. Česi sú jednoducho lepší.

V pondelok v škole dom dostala jednotku z angličtiny (nech žije opisovanie) a jednoducho celý deň bol celkom fajn lebo chýbala skoro polovica triedy. A poobede som šla odniesť úlohy Bobe.

V utorok to začalo písomkou z biológie, dopadlo to horšie ako zle, jednoducho katastrofa. Aspoň nám to Beátka mohla vsvetliť, ale ona nie... máme vážne podozrenie že ju nechal chlap. Pokračovalo to tým že sme šli na námestie kde bol Deň Ľudovíta Štúra a cestou späť sme zistili že sa triedna dozvedela o triednej chate a začala to hneď riešiť. Neviem čo ona s tým má spoločné... Už som sa cítila na infarkt, ale zachránila to písomka z nemčiny ktorá odpadla a o hodinu skrátené vyučovanie.

Streda v škole bola tiež o život, písomka z Geografie, totálna hrôza, máme podozrenie že Beátku rovno znásilnili.

Večer bol imatrikulačný večierok, to už bolo fajn. Začal síce o hodinu neskôr ako mal, ale to na našej škole nie je nič nezvyčajné. Program nebol práve hviezdny, ale na to že ho robila 3.A. tak som bola pomerne milo prekvapená. Diskotéka konci tiež nebola zlá, vybláznila som sa s takmer každým kamarátom.

Vo štvrtok som šla do Popradu s Megy. Na nákupy. Pobehali sme snáď všetko čo sa dalo, kúpila som si čižmy a náušnice. Potom som šl do AquaCity stretnúť sa s Gigi a jej sestrou Eliškou. Soony bohužiaľ prišla až keď som bola zase preč ja. No čo narobím keď nejdu autobusy...

Posledné dni nestoja za zmienku, som doma a snažím sa naučiť aspoň polovicu z toho čo by som mala a som z toho mierne na nervy.

Ono je to skutočne pravda že menej je niekedy viac

25. října 2009 v 12:19 | Gabriela*
la-dolce-vita.blog.cz
V stredu poobede som sa ako už obvykle vybrala cez celé mesto že idem maľovať do škôlky. Lenže čo čert nechcel, hneď ako som tam prišla som zistila, že sa to začalo zlupovať. Práve to čo som maľovala minule a čo by som maľovať odznova naozaj nechcela. Keď tam prišla aj Baša s Mariannou, zavolala nám učiteľka že to máme nechať tak, zbaliť plášte, farby a návrhy a prísť za ňou do ľudovky. Tak sme to nechali tak a šli za ňou. Tam som pokračovala v kresbe Panej v čiernom závoji, na to že ten narazený palec ma ešte stále bolel, tak mi to šlo celkom dobre.

Vo štvrtok som sa opäť nevyhla škole. Pani K. nám doniesla tie písomky z matiky. Znova dvojka, znova len preto že som tam nenapísala to čo ja považujem za samozrejmé a znova ma to mierne vytočilo. Znova. Na fyziku sa bála celá trieda lebo ďalšia pani K. sa rozhodla že bude skúšať. A bála sa oprávnene. Pretože keď sa nikto neprihlásil, zadala asi tretine triedy písomku. Ja som bola chvalabohu medzi tými šťastnejšími dvoma tretinami. A ďalšie šťastie bolo, že sme nepísali z angličtiny. Preložila nám to na piatok aby sme sa do toho mohli pozrieť. Mám rada takýto prístup.

Keď som prišla domov, tak som si uvarila cestoviny s paradajkovou omáčkou (niektoré školské obedy skutočne odmiestam požiť) a vrhla sa na Facebook. Tam ma mierne vytočila jedna veľmi vzdialená rodinná príbuzná, tak som to zabalila a keďže som bola akosi unavená, šla som spať. Zobudila som sa asi o pol deviatej a to sa mi už nič nechcelo.

V piatok znova škola, písali sme tú sľúbenú písomku z angličtiny, myslím že to dopadlo celkom dobre. Síce aj vďaka Bobe od ktorej som čosi opísala, ale to už teraz nie je podstatné.

Po vyučovaní som šla s Megy do knižnice a potom som ju šla odprevadiť na autobus. Cestou domov som stretla mamku. Obe sme mali chvíľku času, tak sme obehli zopár miestnych obchodov a prišla som k novým rukaviciam. A neviem ako je to možné, takmer v každom obchode som stretla Natáliu. Poobede som si urobila poriadok v izbe a večer... ja už ani neviem čo.

V sobotu doobeda som šla s mamku a sestrou na nákupy do Spišskej Novej Vsi (všade ďalej len SNV). Sestra si kúpila čižmy a kabát, ja rolák a sveter. A obe sme si kúpily ponožky. Taktiež som zistila, že ak toho chcem menej, dostanem aspoň to málo a nepohádam sa s mamku. Dobrá stratégia. Menej je niekedy viac.

Poobede som si načmárala úlohu z matiky (ktorá mi aj tak nevyšla, ale to už ni je podstatné) a na moje veľké premáhanie som stmolila aj sloh, teda úvahu na tému Malé a veľké šťastie. Hurá, mám to z krku. Jedno šťastie.

Dnes je ako obvykla pohodová sobota, doružova som sa vyspala, a to dokonca o hodinu dlhšie než obvykle. A odvtedy som prakticky nič nespravila. Pohoda nadovšetko.

Fotka jez môjho starého blogu, je to pohlad z nášho balkona, už neviem kedy. Každopádne sa mi páči to, ako ponuro na mňa pôsobí.

Pokus o historický šerm s historickými mapami historickej Európy

21. října 2009 v 15:38 | Gabriela*
Tak v sobotu večer som pokračoval v gaučovej kultúre a pozrela si SS. V nedeľu som písala príklady z matiky a keďže ma bolela ruka a mne sa k tomu vonkoncom nechcelo, trvalo mi to celý deň. Doslova. Začala som ráno a skončila okolo polnoci. Medzitým som bola v kostole a robila všetko preto aby som tie príklady nemusela písať.

V pondelok ráno v škole sa pokračovalo v pochatovej nálade, veselo sa vyspevovalo "Domaša, Domaša, ty si pýcha našááá..." Potom nás hneď schldila písomka z matiky, nie že by bola ťažká, ale predpokladám že ma naša úžasná profesorka zase zdžube za to že som tam nepísala veci ktoré ja osobne pokladám za samozrejmé... No a ešte som dostala 2 z biológie. Ja som to čakala.

Poobede bolo rodičko, prežila som to bez problémov. Dokonca ocko prišiel vytočený z toho akú máme nemožnú triednu a nie z mojich známok. To však nič nezmenilo na tom že na výlet do Anglicka ktorý bude organizovať naša škola ísť nemôžem. Jedine keby ste mi poslali 330 E ale takú radosť mi asi neurobíte.

Večer som poslala fyzIQ (taká súťaž z fyziky, nie síce že by som bola z fyziky nejaká hviezda, ale jednotka z súťaže sa zíde). Pozrela si vyhodnotenie SS a prečítala si Starca a more. No, akosi ma to nechytilo, ale už som čítala aj nezáživnejšiu povinnú literatúru.

V utorok, čiže včera mal Kiko meniny. Inšpiroval sa reklamou jedného mobilného operátora a behal po škole s nápisom "Mám meniny, gratulujte mi". Výbucy smiechu u slabších pováh zaručené. Potom nám pani Š. doniesla tú nenapísateľnú písomku z nenaučiteľného názvoslovia karboxylových kyselín a ja to mám za 1-. Paráda. A potom som bola ešte na literatúre vykladať čosi o Premene od Franza Kafku. Slovenčinárka mi povedala že vraj som rečníčka. Pche, niesom. Ale jednotka poteší. A aby tých známok nebolo málo, tak ešte dvojka z nemčiny z nepravidelných slovies. Už roky tvrdím že som antitalent na jazyky.

Keď som prišla domov tak som bola akurát tak zrelá do postele. Odkväcla som tam ihneď. Večer keď som sa zobudila som zistila že som si všetky knihy z ktorých by som sa mala učiť nechala v škole. Tak som si bez výčitiek sadla za pokec a facebook a potom znova šla spať.

Dnes v škole bolo fajn, Megy mala narodeniny, sladkých sedemnásť (viem že si to čítaš, tak všetko naj ešte raz). Chalani sa pred dejepisom pokúšali o historický šerm s mapami. Taktiež hisorickými, ako vlastne celé zariadenie našej školy. A na nich historické rozdelenie Európy. Potom filozofia, z tej písomky čo sme písali to mám za 2. No čo už, oprvím si to.

Fotka je z výstavy veteránov (áut a motoriek) na Kežmarskom hrade, odfotené niekedy v auguste počas Keltských dní.

Vražedná kombinácia: chirurgia, vernisáž a chata

17. října 2009 v 20:00 | Gabriela*
V utorok poobede som sa ešte učila, teda skôr v noci, ja sa totižto zvyknem učiť až v podstatne neskorých hodinách.

V stredu v škole to bolo nič moc, vytiahla ma triedna z dejepisu, pričom teda dejepis sa na bežné hodiny zásadne neučím, naposledy som sa do toho pozrela asi pred pol rokom a tak som vlastne mala šťastie že som dostal dvojku. Na druhej strane som však mierne naštvaná že sa do toho budem musieť pozrieť aspoň pred písomkou. (Ja si teda sťažujem, čo? =-D) Potom písomka z chémie, dosť som sa na to bála pretože triviálne názvoslovie karboxylových kyselím je prakticky nenaučiteľné, a to najmä keď sme to dostali zo dňa na deň. Ale myslím že to nedopadlo až tak zle.

Poobede som šla maľovať do škôlky, prišli tam len Berka, Marianna, Martina a Lucia, takže sme sa až tak nebavili. A okrem toho na tej chodbe kde sme maľovali bola príšerná zima. A zase ma p. učiteľka prechvália. Takýmto tempom budem neskutočne namyslená. =-D Večer, teda v noci som sa zase... čo? učila!

Vo štvrtok sme mali mať písomku z nemčiny, ale keďže sme neboli v našej triede ale v učebni kde sa výborne opisuje a profesorky o tom vedia, tak sme ju nakoniec nepísali. Na teleske som si narazila prst tak že som nemohla písať do konca vyučka. Pekelne to bolelo (teda ono to bolí doteraz) ale aspoň som sa uliala z písomky z fyziky.

Keď som prišla domov tak ma ten prst ešte stále šialene bolel tak som s tým šla radšej na chirurgiu. Boli sme tam nehorázne dlho (čakanie na primára, rontgen atď.) ale chvalabohu som to nemala zlomené. Len narazené, pomliaždené s vytvorenou zrazeninou. No aspoň nemusím mať sadru a najbližšie dni nemusím hrať volejbal. Ja totiž nenávidím volejbal.

A v noci som sa zase učila.

V piatok sme písalu tú preloženú písomku z nemčiny, no dopadlo to biedne. A potom sme písali z filozofie. Taktiež bieda. Ale aspoň z angliny som dostala jednotku z písomky čo sme písali... no kedysi dávno. A dozvedela som sa že tá písomka z fyziky z ktorej som sa uliala bola prekliato ťažká a ja si ju nebudem musieť napísať. Paráda.

Poobede som bola v meste, kúpiť nejaké drobnosti a chľast na chatu.

Neskôr sme mali v divadle vernisáž "Spomienky na Taliansko IX.", išlo o to že sa premietal film z festivalu v Taliansku na ktorom sme boli v lete, fotky z neho som tu dávala počas celého leta, nájdete ich v archíve a možno vám to trocha priblíži situáciu. No my z mesta sme naklusali do divadla hneď poobede pripravovať stoly, fúkať balóny a podobné veci. Potom sme sa dali do šialených večerných rób a dali si na hlavu ešte šialenejšie klobúky. Fotky bohužiaľ nemám, ale popýtam si od kamošky a raz vám ich tu dám. A takto "upravení" sme sa ukázali rodičom na javisku po premietaní filmu a všetci sme si vypočuli "pár slov" od nášho učiteľa. Bláznovstvo, ja viem, ale medzi umelcami to tak chodí. a toto mal byť umelecký festival. Potom bola recepcia a tak, to už bolo fajn, dokonca ma jedna učiteľka z dramatického pochválila že som mala najlepšie šaty, heh.

No a potom sa šlo na triednu chatu. Keďže my čo sme šli z vernisáže sme prišli až večer, na rozdiel od väčšiny spolužiakov čo tam šli hneď po vyučovaní, tak nás tam "privítali" mnohí spolužiaci v doosť podnapitom stave. No hneď samozrejme sme si na úvod vypili aj my, ale ke´d som videla to čo bolo okolo mňa tak som to radšej nepreháňala a dala si len tri poldecáky vodky. O zábavu sme mali postarané, najskôr sme tancovali a potom ratovali opilcov a môžte mi veriť že ich tam bolo fakt dosť, do polnoci sme mali čo robiť. Potom mnohí odišli a začala byť dosť nuda. Nemal som totiž v pláne spiť sa na mol, ani fajčiť. Ja totiž nefajčím, akurát tak som si dvakrát potiahla z cigy ktorú mi Mirka strčila do úsť, no fuj ble. Zjavne to bolo prvý a posledný krát. A prespať sa s niekým z mojich debilných spolužiakov som tiež nemala v pláne. Tak sme sa nadránom radšej uložili spať. Ráno to bolo tiež dosť o ničom, zistili sme čo všetko sa vlastne porozbíjalo a čo budeme musieť zaplatiť, trochu som upratala a zdrhla domov.

Doma som bola presne na obed tak som si oddýchla, upratala si veci a vytiahla namiesto letných topánok čižmy a namiesto šiltoviek a cyklistických rukavíc klasické rukavice, čiapky a šály. Na viac som sa po včerajšku nezmohla.

Fotka je z cesty na Mariánsku horu, zachytené asi vo februári tohto roku.

Sneh a pizzotapetovanie...

13. října 2009 v 15:18 | Gabriela*
Dlho som nepísala do tejto rubriky, že? (ó, aký nezvyčajný začiatok...) No tak poďme na to...

Vo štvrtok bolo v škole fajn, kolektívne sme si objednali pizzu (9 krabíc len do našej triedy), bolo nám fajn, pohoda totálna =-)

V piatok bolo tiež fajn (nie že by som si to pamätala, to bolo dávno =-D) Poobede ma Darča vytiahla do výtvarky o 2 hodiny skôr ako sme mali, no stáva sa... a keďže sa mi nechcelo už ísť domov tak som sa bola prejsť ku krížu nad mestom že sa aspoň pokúsim o nejaké jesenné zábery. Ako na potvoru sa mi všeak vybili baterky. Potom stretko z ľudovky, myslím že tomu nášmu učiteľovi už fakt preskočilo... ale to je jedno....

V sobotu nič také, vyspala som sa a potom upratovala, nič som nerobila.

Nedeĺa bola podobná, nachystala som si veci do školy, šla do kostola a pozeral telku.

V pondelok sme šli zo školy do divadla na výchovné vystúpenie. Výchovné vystúpenie s dosť jasným sexuálnym podtónom. Ale keďže v predchádzajúcom to bolo len o alkohole a cigaretách a predtým o sexe a hrešení tak ma to ani neprekvapilo. Potom sme ako jediná trieda šli ešte do školy napísať si písomku z angliny. Dopadlo to ktastrofálne.

Dnes to bolo podobné, ráno chémia, dozvedeli sme sa že zajtra píšeme písomku, biola písomka, na literatúre od nás chcela obsah diela o ktorom povedal že si ho máme čítať až neskôr... No jednoducho čím bližšie k rodičku tým sa profesori viac bláznia. A počasie nie je o nič lepšie. Momentálne u nás prosímpekne sneží. Nie až tak ako na obrázku ale predsa len. Poobede sme pokračovali s pizzotapetovaním ako to nazval TlusTjoch, už máme skoro celú stenu v triede polepenú krabicami z pizze. A potom som ešte bola odniesť Bobe úlohy a spoločne sme si tak trochu zanadávali na počasie a profesorov.

Eštesom sa rozhodla že vždy takto nakoniec vám napíšem čosi o fotke v článku. Táto ze z jednej cestičky nad mestom (blízko spomínaného kríža) z minulej zimy.

Len ma neprechváľte, pani učiteľka...

7. října 2009 v 21:48 | Gabriela*
Tak v nedeľu okolo po polnoci som si horko-ťažko dopísala tú anglinu, nie že by to bolo také ťažké, ale mne sa táák nechcelo...

V pondelok škola, z tej písomky z matiky som dostala dvojku, nie že by som to mala zle, ale jednoducho sa mojej profesorke nepáčilo že graficky mi vyšlo to isté ako výpočtom a asi chcela aby som tam napísala "to čo som vypočítala a to čo som narysovala súhlasí, tým pádom to mám správne". Ja viem že dvojka nie je zlá známka (najmä keď väčšina triedy mala štvorky a päťky) ale keď raz niečo viem tak by som za to chcela dobrú známku. Tak som sa prihlásila a dostala som jednotku. Ale ani to mi v percentuálnom hodnotení veľmi nepomohlo.

Poobede sa nič zvláštne nestalo, respektíve ak áno, tak si to nepamätám.

V utorok zase škola, bolo fajn, zadné lavice si počas geografie objednali pizzu, zajtra si ju objednáme asi všetci. A krabicami sme vytapetovali stenu pri dverách. Na tej geografii ešte stihli chalani urobiť našej pani profesorke transparent "BEATKA ♥"a zavesiť ho na stenu. My našu Beátku máme naozaj radi. S tým mala však zjavne problém naša triedna, lebo to pokladala za netaktné voči ostatným profesorom, tak sme jej navrhli, že aj jej urobíme taký transprent. Odmietla. Ktovie prečo.

Poobede som bola odprevadiť Megy, porozprávali sme sa. Aj keď my sa rozprávame stále. Najmä cez geografiu.

Dnes, čiže v stredu bola v škole taká pohoda, nič zvláštne sa nestalo. Potom som šla zase s Megy.

Poobede som šla do výtvarky, teda do tej škôlky. No máme to maľovať asi ôsmi a asi polovicu z toho čo máme urobiť tá naša úžasná >nech žije irónia< profesorka mi dala asi polovicu z toho čo máme urobiť. A po tom čo som sa rozhodla opustiť stenu ma tak vychválila, že dúfam aby mi toho nedala ešte viac. A ešte som medzitým povedala Jožovi o vernisáži, všetci o nej vieme už asi mesiac a k nemu sa to ani nedostalo. On musí byť vždy výnimka. Domou som šla s Mariannou (nie som si istá či sa tak naozaj volá, ale to nie je podstatné), celkom fajn dievča, bavili sme sa o rýchlosti chôdze. Úžasná téma, že?

Večer som si už len napísala úlohy (rozumej: nemčinu opísala zo zadu knižky a konečne si od začiatku roka urobila okraje v biológii). Jo, a ešte som si vypočula kázeň môjho ocka ktorá trvala asi trištvrte hodiny a aj tak mi nič nepovedal. Aj vy máte tak radi ľudí ktorí hovoria viac než dosť a úplne odveci?

Dedko vždy vravieval, že kabáty sa nakupujú v lete. Ja som to ako obvykle prešvihla.

4. října 2009 v 15:23 | Gabriela*
Tak v štvrtok som sedela za počítačom a strácala nervy, lebo ktosi mki stále do okna hádzal kamene a pistácie, a vždy keď som otvorila okno tak tam nikto nebol. Na šľaktrafenie. No keďže sa mi ešte v ten večer podarilo presvedčiť našich aby ma pustili na tú výstavu do Blavy a/alebo Viedne, tak mi to bolo jedno a bola som rada.

V piatok znova škola, myslím že sa nestalo nič zvláštne, taký pokojný priemerný deň. Tak priemerne sme naštvali triednu, tak priemerne sme si pospali na dejepise, tak priemerne sme sa pohádali pred filozofiou že kto pôjde odpovedať (nakoniec nešiel nikto, zopakovali sme si to spoločne. chvalbohu.)

Po vyučku som bola odprevadiť Barboru domov, šla s nami aj Sabína ktorá jej cestou poblahoželala k narodeninám.(mala ich pred 3 týždňami, le to je len detail). Keď Sabína odišla na autobus tak sme šli Barbi odniesť nejaké zošity a povedali jej že čo nové v škole.

Doma som si upratala, mamka si triedila tričká, tak som si zopár z tých vyradených pobrala. Potom prišla Kika s Luciou, chceli aby som im kúpila nejaký chľast. Im totiž nepredajú. (no bodaj by, Lucia má 14 a Kika len 13). A keďže ja som vždy ochotná kamarátka, tak som im kúpila. Predali mi ho bez problémov, čo je na to že aj ja mám len 16.

V sobotu sme šli do Popradu na nákupy, potrebovala som totiž kabát na zimu. Pobehali sme celé mesto, v ktorom som si kúpila tak akurát pyžamo a náušnice. Nakoniec sme zakotvili v Maxe, kde som si po pobehaní všetkých obchodov ktoré tam majú konečne ten kabát kúpila (no viete, v mojej veľkosti mali asi 2 zimné kabáty ktoré neboli celkom čierne).

Poobede som šla k babke oberať jablká, a ako to už na takých návštevách babičiek chodí, ponúkla ma koláčom a nabalila mi niekoľko domácich lekvárov. Večer som už bola natoľko unavená že som sa tak akurát vyvalila pred telku a pozerala Superstar.

Dnes som neurobila ešte prakticky nič, iba som si začala písať sloh na Angličtinu. A skončila som pri tretej vete. To sa tak namňa podobá...

Asi bude zo mňa znova škôlkarka...

1. října 2009 v 18:00 | Gabriela*
No, pekne dlho som sa neozvala, že? Tak to hneď napravíme.

V sobotu sa diali také bežné veci ako upratovanie a tak... nedeľa bola podobná, nerobilo sa nič >nech žije lenivosť< bola som v kostole, doma, pred telkou, nad knihami a tak...
V pondelok zase do školy, dostala som jednotku z tej písomky z geografie ( za čo ďakujem Megy, mimochodom ten Východný Timor sa osamostatnil v roku 2002).

V utorok zase škola, myslím že sa nestalo nič zvláštne, a keď áno, tak si to nepamätám. Nepodstatné. Poobede som sa snažila naučiť sa čosi z fyziky, ale neúspešne. Zaspala som nad tým. Doslova.

V stredu - teda včera - zase škola, našťastie až na deviatu, a nanešťastie hneď prvá hodina bol písomka z fyziky. Dopadlo to... no tak ako keby som pri učení zaspala... heh. A z tej písomky som nakoniec dostala na moje veľké prekvapenie a potešenie zároveň zase jednotku. Poobede som šla do výtvarky, cestou som sa zakecala s Luckou a Baškou (no čo sme mali robiť keď Drahomíra nebola v triede? ja na ňu čakať nemienim). Keď sme sa tam konečne vrátili, dozvedeli sme sa že budeme maľovať stenu v škôlke. V škôlke na presne opačnom konci mesta. Tak sme tam šli aby nám za 15 minút vysvetlila čo a ako. Samozrejme, cestou sme zabili minimálne hodinu. Aj to sa stáva. Večer som asi do jedenástej písala príklady z matiky (totiž naša matikárka si vymyslela že každý týždeň máme vypočítať mimo dú 10 príkladov do samostatného zošita a vždy počas písomky to kontroluje). No a keďže od začiatku roka sme žiadnu písomku nepísali a j si všetko musím nechať na poslednú chvíľu...

Dnes zase do školy, bola som prezentovať referát z astrofyziky, zase z jedna. Potom písomka z matiky, všetko mi vyšlo, takže zase spokojná. Tvrdla som tam zase do pol tretej, ale prežila som to, domov som šla s Bobou, rozprávali sme sa o topánkach. (Dievčatá, ako inak.) Doma som si urobila aký-taký poriadok, dnes idem totiž našich presviedčať, aby ma pustili do tej Blavy a/alebo Viedne. Držte mi palce.

A ešte v mene jedného kamaráta by som vás poprosila aby ste hlasovali →tuto←, nebojte sa, nejde o žiadnu blbú SONBlbosť.

V kráľovstve gýčov, krámov a harabúrd

26. září 2009 v 13:52 | Gabriela*
No v piatok som šla zase do školy, písali sme z nemčiny, ale keďže som sa do toho dosť intenzívne pozrela tak to dopadlo zle. Pre tých čo nepochopili: väčšinou to zvykne dopadnúť katastrofálne. A teraz to dopadlo len zle a to je veľmi dobre. Zle je dobre. Ja už trepem.

No dobre (či zle?), posuňme sa ďalej. Po vyučku som šl domov aby som ešte stmolila nejaký návrh do výtvarky, niečo som načmárala ale nestálo to za nič. Tak som sa tam vybrala, pred ľudovkou som stretla Bobu s Luciuo, šli sme teda na tú výtvarku a kecali. Potom nám náš úžasný učiteľ povedal aké máme vlastne robiť tie návrhy (skoro, že?) a znova sme kreslili. Ako už býva dobrým zvykom, nič sme spoločne nenavrhli (bude to kolektívna práca) a rozišli sa domov. Ešte medzitým sme si pozreli kúsky filmu z Talianska, porovnávali sme národný gruzínsky tanec a breakdance, kecali a tak. A ešte sme sa dozvedela že sa pravdepodobne pôjde na výstavu do Blavy a/alebo Viedne. Prihlásila som sa, aj keď neviem či ma naši pustia. Ale tak hádam hej.

Večer už nebolo nič zvláštne, keďže som ešte stále nie celkom zdravá tak som ostala doma a kedže do tej Blavy a/alebo Viedne fakt chcem ísť a preto by som sa mala hrať na poslušné dievčatko mojich rodičov, upratala som si izbu.

Dnes som bola s mmkou a babkou kupovať koberec do mojej izby. Chcela som si kúpiť aj kabát na zimu, lenže s mojou babkou sa nakupovať fakt nedá. Tak nabudúce. Aspoň sme sa boli pozrieť na tržnicu, práve tam ľudia predávali svoje staré haraburdy. No to ste mali vidieť! Staré lustre, jeden gramofón ako zo starého filmu, skautské a socialistické odznaky, obrazy, čiernobiele staré fotky, vyšívané obrazy, príbory a nenositeľné šperky, kožuchy a tabatierky.... jednoducho úžasný pohľad....

Tak rôzne =-)

24. září 2009 v 17:50 | Gabriela*
V nedeľu som si už len pozrela Superstrar (aj to nie celú =-D) a šla spať.
V pondelok zase škola, keďže druháci boli na brannom a polovica profesorského zboru tiež, mali sme až tri hodiny, ďalšie dve boli voľné a posledná odpadla. Keďže som však bola ešte dosť prechladnutá tak som si to veľmi neužila. Poobede prišli Boba, Lucia a Mirka, ukázala som im nejaké straré šaty ktoré by sa dali použiť na tú vernisáž, Lucii sa páčili len tie šaty čo si beriem ja (fotka v tomto článku) a Bobe pre istotu žiadne. Večer som si zase pozrela hviezdnu rotu... nenormálne ako sa niektorí ľudia dokážu strápniť...
V utorok zase do školy, branné mali prezmenu prváci a my sme mali namiesto šiestich hodín iba päť a z toho jednu voľnú, takže pohoda, voľný čas som využila tak že som pila bylinkový čaj a poriadne sa vyspala. V stredu mal branné zase prvý stupeň, čiže namiesto šiestich hodín sme mali iba štyri, takže zase pohoda, poobede si prišla jedny šaty vyskúšať Barbora, sú síce hrozné, ale na danú príležitosť poslúžia. Potom som šla do výtvarky, bola tam len Baška (teda aj Berka ale ona nie je ani z našej skupiny a ani sa s nami nejako nebaví) tak sme zase kreslili, vypočuli sme si prednášku o proporciách ľudského tela a bavili sme sa o tom systéme čo funguje na gymnáziách, trochu sme sa porozčuľovali a tak. Večer som si len pripravila školské veci a natiahla som si budík skôr aby som sa ráno mohla naučiť to čo sa mi večer už nechcelo.
Ako na potvoru som však zaspala a preto som bola nesmierne potešená že som v škole z ničoho odpovedať nebola. (Úplne mi stačilo že som tam tvrdla od 7.15 do 14.25. Mali sme dvakrát toľko hodín ako v predchádzajúci deň.) Keď sme konečne skončili tak prišla Boba ešte po jedny šaty s tým že doma si ich vyskúša. Potom som sa bola mrknúť do "sekáča" oproti. Môžem zodpovedne prehlásiť že asi po pol roku som našla nohavice ktoré by mi bezchybne sedia. A ako bonus sú to pravé Levisky a stáli ma necelé 4 eurá. Aj tak sa nakupuje =-).

Na chatu sa chodí oslavovať, zabaviť sa a poprípade prechladnúť

20. září 2009 v 18:30 | Gabriela*
V piatok zase škola, bolo to celkom fajn, keďže naša angličtinárka nevie napočítať do desať, dostala som jednotku zo slovíčok (mala som dostať dvojku). Pochopiteľne, nepriznala som sa. Podľa hesla >dobré dievčatá sa dostanú do neba, ale zlé všade<. Na filozofii som dostala plusový bodík za to že som pani B. povedala že niektorí ľudia veria, že civilizáciu priniesli mimozemšťania a zjavne som si u nej urobila dobré meno. Pri týc hlúpostiach čo sa tam budeme učiť sa mi to celkom zíde.

Poobede som utekala domov ešte čosi upratať aby ma naši pustili domov a šla dom na stretko z výtvarky. Dohodli sme sa tam že na tohtoročnej vernisáži budeme v dlhých róbach s bielimi papierovými klobúčikmi s talianskou trikolórou. To bude zase komédia. Ďalej sme zistili že budeme robiť mozaiku v Ski Centre Levoča LD tak sme sa tam zviezli a obzreli si už aj tak dôverne známu stenu. A ešte predtým sme sa Repíkovi (jednému učiteľovi vo výtvarke) pohrabali v počítači a pozreli si fotky z tohtoročného a minuloročného Talianska. Ani trochu sme sa nepopučili od smiechu.>nech žije irónia< Keď sme sa vrátili, tak sme ešte chvíľu čakli na tých čo šli na druhom aute pričom sme po pár minútach zistili že oni tam už dávno sú a čakajú nás vovnútri. Tak sme s nimi prehodili pár slov a šla som s Barborou ku nej domov zhodiť si tam pár vecí, znova cez celé mesto ku nám po notebook a späť (samozrejme v štekličkách, ale prežila som to bez ujmy na zdraví) Keď som ku nej prišla tak sme prichystali pár vecí, prišla Lucka s Natáliou, oni nám pomohli tiež (kto ešte nepochopil, bola to oslava Barborkiných šestnástin). S veľkou námahou sme zapojidil telku, dvd-čko a notebook s príslušenstvom, cytili signál na telke (po štvrťhodine hýbania s antéou sme zistili že telka síce zapojená je, ale anténa nie) Potom prišli Boba s Luciou a Katkou, začali sme sa baviť, rozprávať, pozreli sme si "Bez servítky", potom sa trocha zotmelo, zablahoželali sme Barbore, o najväčší rozruch sa postarala Lucia ktorá jej dala dva páry čipkovaných tangáčov, potom sme si pozerali fotky, púšťali hudbu, prišla Darča s Kikou(ona ani nebola pozvaná) Darča jej zablahoželala, trocha sme sa zarozprávali, Darča s Kikou a Katkou šli kúpiť nejaký chľast, doniesli vodku, všetky okrem Natálie sme si pripili, mierne nám to stúplo do hlavy, pustili sme si pomádu a ľudovky, spievali sme a tancovali, jednoducho oslava ako má byť, potom Lucia musela odísť a my sme sa bavili ďalej, Boba s Katkou to dorazil hruškou a bavili sme sa ešte viac, nakoniec sme sa všetky dostali do normálu, porozkladali pohovky, porozprávali sa o všetkom možnom aj nemožnom a šli spať. Ránp som sa zobudila s miernou nádchou, upratali sme tam, rozlúčili sa a s Natáliou a Katkou sme sa vybrali domov. Najskôr som si vybalila veci a len tak bezcieľne sa potulovala po dome, okolo obeda som zistila že tá nádcha je fakt poriadna, sadla som si za počítač ale po chvíli som si šla ľahnúť a zobudil som sa asi o siedmej večer. Najedla som sa, pozrela si správy a počasie, prečítala Petra a Luciu (povinná liteatúra, pekná kniha ale desne romantická) a šla spať znova. Dnes doobeda som pokračovala v ležaní v posteli a pití teplého čaju, poobede bolo vonku krásne tak som si môj teplý čajík doniesla do záhrady a vyvaľovala som sa na hojdačke na slnku a tak, keď som prišla dnu tak zase prišiel na rad teplý čaj a tak dookola...

Tá podivná inštitúcia zvaná škola...

17. září 2009 v 18:22 | Gabriela*
V utorok bol štátny sviatok, takže som sa konečne vyspala, z postele som vyliezla asi až okolo obeda. Poobede som bola zase na bicykli, večer v kostole a potom som skočila za Monikou aby mi vrátila arafatku.

V stredu sa už poctivo šlo do školy, dokonca sme písali neplánovanú písomku z geošky, no to dopadne... (viete kedy sa od akej krajiny osamostatnil Východný Timor? ani ja nie =-D) Potom som šla do ľudovky, naznačili sme si veci cez meotar a začali kresliť. A prišiel k nám nový spolužiak, tretiak zo zdravotky, ale meno si už akosi nepamätám. Každopádne je to metalista a škaredý tiež nie je. Večer som si písala úlohy a tak, bežné veci.

Dnes som znova pol dňa strávila v tej onej inštitúcii zvanej škola, hneď od 7.15 sme mali nemčinu, znova pani K. prišla s magnetofónok ktorý je snáď väčší ako ona sama a počúvali sme dialóg vodiča a pokazeného auta (din, din, din... plof-plof, fff... Verdammte Mistkarre!), dvojhodinovky fyziky, ani sme sa neučili len sme si vypočuli 4 referáty a na konci hodiny riešili sudoku, na teleske sme celú hodinu hrali ping-pong a dohadovalisa o chate, litika - skúšanie, ale akosi m to obišlo, ďalšia fyzika a ďalšie sudoku a nakoniec na angline sme písali slovíčka, no ja to vidím tak na 2... ale hodinu sme si užili, prišiel nás pozrieť Kubo (bývalý spolužiak) tak som s ním sedela a bola to pomerne sranda, nie tak ako za starých čias ale predsa len.

O pol tretej nám konečne skončilo vyučko a šla som s Bobou, ona do Divadla a ja kúpiť Barbore nejaký darček, pobehala som celé mesto asi dvakrát a nakoniec kúpila dva páry veľkých "bižutkových" náušníc, jedny mini náušničky so swarovského kryštálom a čokoládu (chcela náušnice, tak snáď bude spokojná) a nakoniec som sa dotrepala domov.

Na vihodze dobre, na vihodze zdravo

14. září 2009 v 20:52 | Gabriela*
Asi nemá význam ospravedlňovať sa že som dlho nepísala, že? jednoducho ja blog neberiem ako povinnosť a ako som už dávnejšie písala, budete si musieť zvyknúť na to že keď budem preč alebo nebudem mať čas tak tu bude pusto.

Dosť o tom, poďme k tomu čo sa za tie dni stalo.

Vo štvrtok už normálne do školy, pre istotu hneď od 7.15 do 14.25. Nie že by som sa tam nudila, ale po prvé už si to moc nepamätám (noo 4 dni, to je predsa dosť =-D) a po druhé, asi ani vy si tento článok nechcete čítať do zajtrajšieho rána, že? Poobede som šla do mesta že kúpim Barbore niečo k narodeninám, lenže v tej našej diere nemajú fakt nič. Smola. Ani ona mne nič nedala.

V piatok v škole to bolo obdobné, po vyučku sme si šli sadnúť do Divadla (tak sa volá tá kaviareň aby sme sa rozumeli), trocha sme oslavovali Barborku (ani jedna z nás nemala darček =-D), porozprávali sme sa, potom sme sa rozhodli že je tam príliš nafajčené tak sme si šli sadnúť do Oázy (zmrzlináreň), cestou Natália niečo vravela o tom že vraj prišiel Carlo z Talianska (ten u ktorého sme v Taliansku bývali, nejaké fotky nájdete v archíve), videli sme jeho dodávku, spomínali, dali si zmrzlinu a bavili sa o tom že čo by bolo keby Carlo zrazu prišiel. A vtom sa nám spoza chrbtov ozvalo známe "Bon Giorno!". Obzreli sme sa a tam Carlo (od hlavy po päty oblečený v ružovom, ou jéje) Odišiel s tým že niečo potrebuje a prišla jeho spoločníčka, naša slovenčinárka a jediná osoba čo v našom meste vie po Taliansky v jednej osobe a prisadla si k nám. Komédia. Náhodou sme sa dozvedeli že asi o hodinu a pol by sme sa mali stretnúť v ľudovke že si pozrieme film čo tam natočili, tak sme tam šli, film sme si pozreli v doosť zrýchlenej podobe (ja som sa tam našťastie neukázala), absolvovali sme jedno veľké fotenie a rozhodli sa že idemu ku nám domov zahrať si ping-pong. Keď sme však prišli domov tak sme zistili že v miestnosti kde ping-pongový stôl máme, máme aj mnoho iných vecí a hrať sa tam nedá. Tak sme si objednali pizzu, pozreli si fotky a bavili sme sa. Potom sme šli k Barbore na chatu, zase sme rozprávali, stiahli sme asi polku slivky (viac sme nemohli aby si to jej rodičia nevšimli) zase sme sa porozprávali, pozerali úžasne zrniacu telku a tak. Ja som však musela ísť skoro domov, šla so mnou aj Lucka, lebo ona mala zase bus. Doma som dostala zdrba že čo si to predstavujem chodiť o pol deviatej zo školy domov. No aj to sa stáva.

V sobotu sme šli do jednej zapadnutej dedinky na ďalekom východe, pretože sa ženil mamkin bratranec. Najskôr sme boli pofotiť mladomanželov (v tom čase ešte snúbencov) v neďalekom kaštieli, potom sa začala samotná svatba podľa tradícií, nechýbalo odpýtavanie od rodičov, požehnanie, mamkina slza, samotný obrad v kostole, blahoželanie mladomanželom, cesta do sály, rozbíjanie taniera, večera, zábava na parkete, unášanie nevesty, redičny tanec v krojoch a krájanie torty a samozrejme zábava až do rána. Myslím že celkovo sa to krásne vydarilo, po dlhom čase sa stretla celá rodina, atmosféra bola veľmi príjemná, hudobníci, pravi vihodňari, to perfektne roztočili, nevesta ešte viac, jednodu všetko bolo tak ako má byť a ešte lepšie.

Ráno sme sa ešte prešli po dedine, nasledovalo pohostenie, rozlúčili mse sa a šli sme domov. Celý čas bolo krásne počasie, pred svatbou, počas nej aj n druhý deň, len keď sme boli pred Braniskom tak som sa len tak pozrela že čo to sivé je pred nami. O chvíľu sme na to prišli. Prišla búrka. Poriadna. Krúpy padali tak že odskakovali od stieračov, po chvíli sme museli zastať, lebo viditeľnosť bola doslova nulová. Krúpy padali tak ako som ešte nevidela, nemohli sme sa pohnúť, v aute som sa cítila ako v tenkej plechovke od Coca-coly keď ju hodia do vedra s ľadom. Keď už bolo konečne vidieť aspoň na meter tak sme sa pohli a dobre sme urobili, na ceste bolo toľko vody že ak by sme ešte chvíľu čakali tak neprejdeme. A to nepreháňam. Ako rýchlo to však prišlo tak to aj odišlo a ostal nám po búrke len pomerne veľký kus ľadu na prednom skle. Večer som ešte bola so seternicou ktorú som nevidela viac než rok, porozprávali sme sa, potom prišli teta s ujom, pozreli sme si fotky zo svatby a rozlúčili sa.

Dnes osm bola zase v škole, mali sme prvú biológiu tohto roku, už v tom plávam (no tak to vyzerá keď 2 roky pred maturitou schytáme profesorku ktorá je ako-tak schopná niečo na učiť, tá čo sme mali predtým chodila na hodiny nepravidelne a pravidelne sa opíjala). Na angline sme ukecali profesorku aby nám nedala písomku (nikto nevedel ani ň tak sme jej pochválili účes, tričko a sľúbili že sa už budeme učiť. ako obvykle. a našťastie nám na to skočila) Poobede som bola na bicykli (treba zhodiť tie zákusky zo svatby, nie?) tak som sa zase vybrala na Čingov (37 km) potom som si už len pozrela správy v telke, to rasdšej komentovať nebudem, svet je jednoducho na hlavu a to mi nikto nevyhovorí =-)

Ach, tá dnešná mládež...

9. září 2009 v 22:20 | Gabriela*
Tak v pondelok večer som znova pozerala SuperStar, podobne ako v nedeľu, myslím že o tom viac písať nemusím.

V utorok sme zase šli na túru, tentokrát sme sa vydali už do Tatier, presnejšie z Tatranskej polianky na Sliezsky dom, potom na Hrebienok, do Smokovca a autobusom domov. Túra bola pekná, primerane náročná, to čo sme videli fakt stálo za to a myslím že sme si to užili, teda najmä chalani ktorým zjavne chýbal traktor (pozri o 2 články nižšie) a tak sa rozhodli že do nás budú hádzať kamene a šišky, pričom som dosť veľa krát schytala peknú "pecku" do hlavy. au. debili.

Domov sme sa vrátili pomerne neskoro a tak sa mne už nič nechcelo, jedine som si konečne prišila gombík na kabát, ktorý mi pred časom odpadol.

Dnes sme zase šli do tatier, tentokrát sme sa autobusom zviezli až k Popradskému plesu, cesta bola pomerne dlhá a tak si chalani zase vymysleli zábavu. Zavolali do rádia do dopravného servisu že turisti v autobuse medz Popradom a Tatrami ukazujú holé zadky. Za informáciu im poďakovali ale v rozhlase to nepovedali.
Tak sme vystúpili z autobusu a vybralui sa na symbolický cintorín, Popradské pleso (áno, zase tie kamene a šišky v hlave, au) na Štrbské pleso a potom do autobusu, tentokrát to bolo nenáročné.
V autobuse sa chlapci zase nudili tak tí štyria čo sedeli vzadu sa rozhodli, že tie holé zadky naozaj okoloidúcim ukazovať budú. Zakaždým keď šlo za nami nejaké auto tak si stiahli gate a zadky pricapili na zadné okno. A väčšina ľudí v tých autách si ich fotila alebo kamerovala. A väčšinou to boli Česi a Nemci. Tí budú mať obraz o Slovensku...

Poobede som bola vo výtvarke, vypočuli sme si čo budeme robiť tento rok, vybrala som si čo budem kresliť (už neviem ako sa ten obraz volá, až taký slávny nie je) spoznali sme sa s Barborkou, potom som bola obe Barborky čo tam boli trochu odprevadiť, porozprávali sme sa, bolo fajn.

Večer som si s veľkým sebazaprením napísala úlohu z matiky (a podľa mňa je aj tak zle) a angliny, ktorú som ani nedopísala, vzdala som to. Poctivá študentka, že fakt.

Mne prázdniny pokračujú... =-)

7. září 2009 v 14:41 | Gabriela*
V sobotu som ešte trocha upratovala. Potom prišla Kika s Darčou, lebo si u mňa zabudli nejaké veci z predchádajúceho dňa. Neskôr som sa vybrala n bicykel na Čingov (35 km) avšak akosi som neodhadla kedy sa stmieva a keď som šla domov tak nado mnou už svietil mesiac, a to bol takmer v splne. Zaujímavý pocit.

V nedeľu sa nič tké zvláštne nedialo, bola som v kostole, potom s rodinou, doma, prišla babka, doniesla koláče (mňam) a večer sme pozerali Superstrar.

Dnes sa nám začal KOČAP (kurz ochrany človeka a prírody), inak povedané: tieto tri dni chodíme na turistiku, flákame sa, čiže niečo ako predĺžené prázdniny.

Konkrétne dnes sme boli v Odorici na biofarme na liečivé bylinky, bolo celkom fajn, cesta ušla, len bola trocha nuda, tam nám ukázali prasatá čo vyzerali ako ovce, koňa po úraze (pardón, kobylu), voly, kravy, jalovice, mali tam kopec psov, tie boli zlaté, prítulné, nebrechali a aj napriek tomu že za bežných okolností tieto zvieratá nemám rada tak som si tentokrát ich prítomnosť užívala. Výklad o bylinkách bol dosť nezáživný, pamätám si tak akurát to že tie bobuľky ktorými sme sa napchávali boli agónia a potom sme im ešte obrali hrozno. Naši chalani samozrejme museli čosi vyviesť, tentoraz našli traktor a desiati doňho nasadli a pustili sa dole kopcom. Myslela som si (teda, všetci sme si to mysleli ) že sa aj s tým traktorom prevrátia. To by bolo... Ale nikomu sa nič nestalo, majiteľ mal na tvári tak trochu nevraživý výraz na tvári ale inak bolo všetko v poriadku a živý a zdraví sme sa vrátili domov.

Notebook v koši s permoníkom hrali na klavíri

5. září 2009 v 14:23 | Gabriela*
Práve ssa mi zmazal siahodlhý článok o posledných dňoch a som preto patrične naštvaná. takže ešte raz.

Ospravedlňujem sa že som sa včera neozvala, ale nebol čas a ani škola v tom nebola. Ale po poriadku

V stredu poobede som bola v zuške, potom s kamarátmi na zmrzke, bolo super, také rozhovory sa len tak hocikedy nevidia.

Vo štvrtok škola - úvodné hodiny, nuda, nuda, nuda, myslím že to netreba nejako ďalej rozoberať, poobede som bola s Megy v meste, to už bolo fajn =-)

V piatok zase škola, zase nuda, poobede som šla ockovi kúpiť darček na narodeninám, potom vo výtvarke (budem tam chodiť v stredu)

Poobede sme si s kamoškami urobili, zarli nutella party, na tretí poku sme kúpili nutellu (stále sme niekoho stretli a nejako sa zarozprávali), spomínali sme na Taliansko, smiali sa, pozerali Brüna (kruté zo bolo) hrali Babu v potoku (z nej je ten nadpis) robili blbosti, pozerali staré fotky, smiali sa, vysedávali pred domom o štvrtej nadránom, jednoducho sranda ako má byť.
Potom sme od únavy zaspali a ráno sa rozlúčili. Ja sa už od rána snažím dať do poriadku tú ižbu kde sme boli, ale keďže som si vymyslela poobedňajšiu siestu tak som tu.

Chodenie po ulici, prechádzky v prírode - je z toho ťažký biznis!

25. srpna 2009 v 17:46 | Gabriela*
V nedeľu poobede sme sa vybrali do SNV lebo ocko sa tam mal s niekým stretnúť. Cestou sme videli ako sa rozhodli zarábať cigánčatá (prepáčte mi ten výraz ale neviem ako inak by som to nazvala =-D)bývajúci na našej ulici. Pózujú pred okoloidúcimi turistami a hovoria aby si ich len odfotili. A potom pýtajú peniaze. Keď sme prišli na miesto tak ja s mamkou sme samozrejme me zakotvili v Madarase (obch. centrum). Ona si kúpila topánky na už niekoľkokrát spomínanú svadbu a ja som dostala lodičky za 1 E. (obr.) Znova som z toho vyšla najvýhodnejšie =-D)

Večer som strávila s chrumkami v ruke pred akousi kriminálkou v o som to musela v pravidelných intervaloch vypínať zakaždým keď prišiel ku mne brat s tým že sa mu ešte nechce spať.

Včera som bola u zubárky (aj tam občas treba), potom som varila obed a vďaka mojej úžasnej šikovnosti sme prišli o jeden tanier. Na druhej strane - obed bol jedlý, tak čo.

Poobede som sa znova vybrala na bicykel, tentoraz na Čingov. Cestou tam som pri ceste videla zrazenú a rozkladajúcu sa líšku. Pohľad viac než odporný. Niektorí vodiči by si mohli trocha viac dávať pozor ako idú a čo majú pod kolesami.

Kým som došla na Čingov, tak som asi dvakrát zle odbočila (no čo, šla som tam asi tretíkrát v živote, a to predtým sme šli vždy len v aute) Napokon som tam úspešne dorazila, ta túru som však už nešla, mala som za sebou 18 km a rovnaký úsek ešte pred sebou a počasie tiež nebolo dvakrát priaznivé. Okrem toho som nemala so sebou ani deravý EuroCent. (neviem ako v Čechách, ale tu na Slovensu ak chcete ísť do prírody, tak si na niektorých úsekoch z to musíte zaplatiť)

Večer som znova skončila pred telkou, tentoraz pri rafťákoch, myslím že tento film nepotrebuje komentár.

Dnes doobeda som zase varila, tentoraz som už však nič nerozbila a všetko dopadlo ok. Poobede som sa vybral na bicykli k Megy do Domaňoviec, tentoraz mi už počasie vyšlo celkom fajn, teda ono to bolo fajn celé.

...koľko zákrut majú cesty, koľkokrát sa zvíri prach, koľko prázdnych ciest sme prešli, to nikto nevie porátať, koľko zákrut majú cesty, ktoré dovedú nás snáď, až TAM KDE SLNKO chodí spať...

23. srpna 2009 v 14:18 | Gabriela*
V piatok poobede ku mne mala prísť Megy, tak som ju šla počkať na zastávku. Cestou som stretla Peťa, a keďže sme sa dlho nevideli tak sme prehodili pár slov. Milé.

Keď som prišla na zastávku tak Megy už vystupovala a šli sme ku nám domov. Najskôr sme sa porozprávali že čo nové, ako žijeme, dala mi zoznam kníh ktoré som mala tieto prázdniny prečítať (ha-ha) popozerali staré fotky a vybrali sa do mesta. Kúpili sme niečo pod zub a šli na priehradu, pretože sa tam konal náš minifestival nazývaný Hajdukfest. Zo začiatku sme sa len tak bezcieľne potulovali a nudili sa, potom sme zaliezli do stanu hier a obsadili stolný futbal. Zahrali sme si snáď so všetkými naokolo čo tam boli, dokonca nám to ku koncu aj ako-tak išlo. Potom sme stretli Lenku a Verču s bratom, tak sme sa trochu porozprávali, zaskákali pod pódiom, n chvíľu sme sa rozdelili a vybrali sa na prednášku o domove pre deti v Kazachstane, samozrejme sme prišli až na konci, tak sme sa otočili a pozerali na zvukovú skúšku Adama Ďuricu, potom začal koncert, vyskákali sme sa, zaspievali, vyvrieskali hlasivky a skákali do úplnej únavy, jednoducho super bomba a čojaviem čo všetko ešte. Podarený koncert. Potom Adam rozdával autogramy (to som si ja odpustila, už nemám 12 rokov =-D), sadol do auta, poslal nám cez okno pusu, my sme mu zamávali späť a začala sa fire show. Podľa mňa to bolo celkom fajn (až na to že im tie ohne dvakrát zhasli =-D) Potom prišli spievať Breakdown, vypočuli sme si asi jednu pesničku a šli späť, pritrafil sa nám totiž odvoz a keby sme nešli tak by sme sa museli vracať pešo 3,5 km v hlbokej noci po neosvetlenej ceste. Nie že by som sa bála, ale...

Večer (pardón, v noci) sme prišli ku nám, roztiahli gauče, zhasli svetlo a ešte sme sa chvíľu rozprávali. Vstávali sme asi okolo desiatej, rozhodli sme sa že sa už na fest vracať nebudeme, tak sme sa znova rozprávali, vyťahovali staré zážitky a tak. Jednoducho bolo fajn.

Podvečer som sa rozhodla ísť znova na fest, večer mala totiž vystupovať Komajota. Keď som tam však prišla, stretla som hneď Katku ktorá mi vravela že sa to celé ruší kôlo zlému počasiu. Hlavné pódium práve začínali rozoberať. Tak som si vypočula aspoň koncert Gaba Lukáča, hodila do zbierky pár drobných pre deti z Kazachstanu a pobrala sa na cestu domov. Cestou som stretla Pavela a Kuba, oboch som dlho nevidela a preto ma krátke rozhovory s nimi potešili.

Večer som si už len sadla za notebook a písala si s Ondrom, ktorý mi venoval do rádia pesničku od Linkin Park. Milé.

Dnes sme boli ako každú nedeľu v kostole, potom spoločný obed a tak, ocko odo mňa ešte niečo chcel aby som mu pomohla, jednoducho pohodová nedeľa.

Pozor na moje kolesá<<

21. srpna 2009 v 13:46 | Gabriela*
V Stredu poobede som sa bola presť na bicykli, konečne sa mi podarilo urobiť cez 30 km =-) Cestou som stretla Sidu a Viťu, ale veľmi sme sa nerozprávali. A keď som už šla domou po cyklistickom, začalo sa mi popred kolesá pliesť nejaké dieťa, skoro som ho zrazila. A najhoršie na tom je, že to bol syn mojej angličtinárky. Aj také sa stáva. =-D No a nakoniec ma takmer zrazilo auto a ja som sa rozhodla že si nabudúce dám väčší pozor.

Včerajšie doobedie som znova strávila sledovaním hrier môjho brata & sestry, a čo horšie, potom prišla aj bratova kamarátka a ja som sa znova radšej rozhodla vypariť sa na bicykel.

Šla som prezmenu radšej do SNV a trocha ďalej, tam nie je toľko detí. Dokonca ma nič nezrazilo a ja som nespravila prakticky nič zlé, teda ak nerátam jedno prebehnutie na červenú (no čo keď v našom zapadákove nie je ani jeden semafor a ja nie som zvyknutá)

Dnes doobeda som bola znovu s mojimi súrodencami, šli sme ku babke oberať prvé jablká, bolo fajn a ja som adrenalínovú cestu po stromoch a rebríkoch zvládla bez zranení. =-)
 
 

Reklama