Vražedná kombinácia: chirurgia, vernisáž a chata

17. října 2009 v 20:00 | Gabriela* |  Denník
V utorok poobede som sa ešte učila, teda skôr v noci, ja sa totižto zvyknem učiť až v podstatne neskorých hodinách.

V stredu v škole to bolo nič moc, vytiahla ma triedna z dejepisu, pričom teda dejepis sa na bežné hodiny zásadne neučím, naposledy som sa do toho pozrela asi pred pol rokom a tak som vlastne mala šťastie že som dostal dvojku. Na druhej strane som však mierne naštvaná že sa do toho budem musieť pozrieť aspoň pred písomkou. (Ja si teda sťažujem, čo? =-D) Potom písomka z chémie, dosť som sa na to bála pretože triviálne názvoslovie karboxylových kyselím je prakticky nenaučiteľné, a to najmä keď sme to dostali zo dňa na deň. Ale myslím že to nedopadlo až tak zle.

Poobede som šla maľovať do škôlky, prišli tam len Berka, Marianna, Martina a Lucia, takže sme sa až tak nebavili. A okrem toho na tej chodbe kde sme maľovali bola príšerná zima. A zase ma p. učiteľka prechvália. Takýmto tempom budem neskutočne namyslená. =-D Večer, teda v noci som sa zase... čo? učila!

Vo štvrtok sme mali mať písomku z nemčiny, ale keďže sme neboli v našej triede ale v učebni kde sa výborne opisuje a profesorky o tom vedia, tak sme ju nakoniec nepísali. Na teleske som si narazila prst tak že som nemohla písať do konca vyučka. Pekelne to bolelo (teda ono to bolí doteraz) ale aspoň som sa uliala z písomky z fyziky.

Keď som prišla domov tak ma ten prst ešte stále šialene bolel tak som s tým šla radšej na chirurgiu. Boli sme tam nehorázne dlho (čakanie na primára, rontgen atď.) ale chvalabohu som to nemala zlomené. Len narazené, pomliaždené s vytvorenou zrazeninou. No aspoň nemusím mať sadru a najbližšie dni nemusím hrať volejbal. Ja totiž nenávidím volejbal.

A v noci som sa zase učila.

V piatok sme písalu tú preloženú písomku z nemčiny, no dopadlo to biedne. A potom sme písali z filozofie. Taktiež bieda. Ale aspoň z angliny som dostala jednotku z písomky čo sme písali... no kedysi dávno. A dozvedela som sa že tá písomka z fyziky z ktorej som sa uliala bola prekliato ťažká a ja si ju nebudem musieť napísať. Paráda.

Poobede som bola v meste, kúpiť nejaké drobnosti a chľast na chatu.

Neskôr sme mali v divadle vernisáž "Spomienky na Taliansko IX.", išlo o to že sa premietal film z festivalu v Taliansku na ktorom sme boli v lete, fotky z neho som tu dávala počas celého leta, nájdete ich v archíve a možno vám to trocha priblíži situáciu. No my z mesta sme naklusali do divadla hneď poobede pripravovať stoly, fúkať balóny a podobné veci. Potom sme sa dali do šialených večerných rób a dali si na hlavu ešte šialenejšie klobúky. Fotky bohužiaľ nemám, ale popýtam si od kamošky a raz vám ich tu dám. A takto "upravení" sme sa ukázali rodičom na javisku po premietaní filmu a všetci sme si vypočuli "pár slov" od nášho učiteľa. Bláznovstvo, ja viem, ale medzi umelcami to tak chodí. a toto mal byť umelecký festival. Potom bola recepcia a tak, to už bolo fajn, dokonca ma jedna učiteľka z dramatického pochválila že som mala najlepšie šaty, heh.

No a potom sa šlo na triednu chatu. Keďže my čo sme šli z vernisáže sme prišli až večer, na rozdiel od väčšiny spolužiakov čo tam šli hneď po vyučovaní, tak nás tam "privítali" mnohí spolužiaci v doosť podnapitom stave. No hneď samozrejme sme si na úvod vypili aj my, ale ke´d som videla to čo bolo okolo mňa tak som to radšej nepreháňala a dala si len tri poldecáky vodky. O zábavu sme mali postarané, najskôr sme tancovali a potom ratovali opilcov a môžte mi veriť že ich tam bolo fakt dosť, do polnoci sme mali čo robiť. Potom mnohí odišli a začala byť dosť nuda. Nemal som totiž v pláne spiť sa na mol, ani fajčiť. Ja totiž nefajčím, akurát tak som si dvakrát potiahla z cigy ktorú mi Mirka strčila do úsť, no fuj ble. Zjavne to bolo prvý a posledný krát. A prespať sa s niekým z mojich debilných spolužiakov som tiež nemala v pláne. Tak sme sa nadránom radšej uložili spať. Ráno to bolo tiež dosť o ničom, zistili sme čo všetko sa vlastne porozbíjalo a čo budeme musieť zaplatiť, trochu som upratala a zdrhla domov.

Doma som bola presne na obed tak som si oddýchla, upratala si veci a vytiahla namiesto letných topánok čižmy a namiesto šiltoviek a cyklistických rukavíc klasické rukavice, čiapky a šály. Na viac som sa po včerajšku nezmohla.

Fotka je z cesty na Mariánsku horu, zachytené asi vo februári tohto roku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Aktuální články

Reklama