Říjen 2009

Imatrikulačky a Poprad

31. října 2009 v 16:32 | Gabriela* |  Denník
Tak vás tu zdravím znova po týždni. Ja si dávam načas, že? No akosi nebol čas... Hlúpa výhovorka? no bohužiaľ... a ten čas nie je doteraz tak sa to pokúsim skrátiť... (predpokladám že sa mi to aj tak nepodarí, ale snaha bola)

Tak v nedeľu som pozerala SuperStar ako asi aj väčšina z vás. Fandím Martinovi Chodúrovi. Česi sú jednoducho lepší.

V pondelok v škole dom dostala jednotku z angličtiny (nech žije opisovanie) a jednoducho celý deň bol celkom fajn lebo chýbala skoro polovica triedy. A poobede som šla odniesť úlohy Bobe.

V utorok to začalo písomkou z biológie, dopadlo to horšie ako zle, jednoducho katastrofa. Aspoň nám to Beátka mohla vsvetliť, ale ona nie... máme vážne podozrenie že ju nechal chlap. Pokračovalo to tým že sme šli na námestie kde bol Deň Ľudovíta Štúra a cestou späť sme zistili že sa triedna dozvedela o triednej chate a začala to hneď riešiť. Neviem čo ona s tým má spoločné... Už som sa cítila na infarkt, ale zachránila to písomka z nemčiny ktorá odpadla a o hodinu skrátené vyučovanie.

Streda v škole bola tiež o život, písomka z Geografie, totálna hrôza, máme podozrenie že Beátku rovno znásilnili.

Večer bol imatrikulačný večierok, to už bolo fajn. Začal síce o hodinu neskôr ako mal, ale to na našej škole nie je nič nezvyčajné. Program nebol práve hviezdny, ale na to že ho robila 3.A. tak som bola pomerne milo prekvapená. Diskotéka konci tiež nebola zlá, vybláznila som sa s takmer každým kamarátom.

Vo štvrtok som šla do Popradu s Megy. Na nákupy. Pobehali sme snáď všetko čo sa dalo, kúpila som si čižmy a náušnice. Potom som šl do AquaCity stretnúť sa s Gigi a jej sestrou Eliškou. Soony bohužiaľ prišla až keď som bola zase preč ja. No čo narobím keď nejdu autobusy...

Posledné dni nestoja za zmienku, som doma a snažím sa naučiť aspoň polovicu z toho čo by som mala a som z toho mierne na nervy.

Grécko - túra v horách no. 4

27. října 2009 v 14:11 | Gabriela* |  Fotky
...a moja túra sa pomaly chýlila ku koncu, tak som fotila všetko pekné čo som zahliadla...
ďalšia značka... nič to však nezmenilo na tom že som to jazero nenašla... =-D

Ono je to skutočne pravda že menej je niekedy viac

25. října 2009 v 12:19 | Gabriela* |  Denník
la-dolce-vita.blog.cz
V stredu poobede som sa ako už obvykle vybrala cez celé mesto že idem maľovať do škôlky. Lenže čo čert nechcel, hneď ako som tam prišla som zistila, že sa to začalo zlupovať. Práve to čo som maľovala minule a čo by som maľovať odznova naozaj nechcela. Keď tam prišla aj Baša s Mariannou, zavolala nám učiteľka že to máme nechať tak, zbaliť plášte, farby a návrhy a prísť za ňou do ľudovky. Tak sme to nechali tak a šli za ňou. Tam som pokračovala v kresbe Panej v čiernom závoji, na to že ten narazený palec ma ešte stále bolel, tak mi to šlo celkom dobre.

Vo štvrtok som sa opäť nevyhla škole. Pani K. nám doniesla tie písomky z matiky. Znova dvojka, znova len preto že som tam nenapísala to čo ja považujem za samozrejmé a znova ma to mierne vytočilo. Znova. Na fyziku sa bála celá trieda lebo ďalšia pani K. sa rozhodla že bude skúšať. A bála sa oprávnene. Pretože keď sa nikto neprihlásil, zadala asi tretine triedy písomku. Ja som bola chvalabohu medzi tými šťastnejšími dvoma tretinami. A ďalšie šťastie bolo, že sme nepísali z angličtiny. Preložila nám to na piatok aby sme sa do toho mohli pozrieť. Mám rada takýto prístup.

Keď som prišla domov, tak som si uvarila cestoviny s paradajkovou omáčkou (niektoré školské obedy skutočne odmiestam požiť) a vrhla sa na Facebook. Tam ma mierne vytočila jedna veľmi vzdialená rodinná príbuzná, tak som to zabalila a keďže som bola akosi unavená, šla som spať. Zobudila som sa asi o pol deviatej a to sa mi už nič nechcelo.

V piatok znova škola, písali sme tú sľúbenú písomku z angličtiny, myslím že to dopadlo celkom dobre. Síce aj vďaka Bobe od ktorej som čosi opísala, ale to už teraz nie je podstatné.

Po vyučovaní som šla s Megy do knižnice a potom som ju šla odprevadiť na autobus. Cestou domov som stretla mamku. Obe sme mali chvíľku času, tak sme obehli zopár miestnych obchodov a prišla som k novým rukaviciam. A neviem ako je to možné, takmer v každom obchode som stretla Natáliu. Poobede som si urobila poriadok v izbe a večer... ja už ani neviem čo.

V sobotu doobeda som šla s mamku a sestrou na nákupy do Spišskej Novej Vsi (všade ďalej len SNV). Sestra si kúpila čižmy a kabát, ja rolák a sveter. A obe sme si kúpily ponožky. Taktiež som zistila, že ak toho chcem menej, dostanem aspoň to málo a nepohádam sa s mamku. Dobrá stratégia. Menej je niekedy viac.

Poobede som si načmárala úlohu z matiky (ktorá mi aj tak nevyšla, ale to už ni je podstatné) a na moje veľké premáhanie som stmolila aj sloh, teda úvahu na tému Malé a veľké šťastie. Hurá, mám to z krku. Jedno šťastie.

Dnes je ako obvykla pohodová sobota, doružova som sa vyspala, a to dokonca o hodinu dlhšie než obvykle. A odvtedy som prakticky nič nespravila. Pohoda nadovšetko.

Fotka jez môjho starého blogu, je to pohlad z nášho balkona, už neviem kedy. Každopádne sa mi páči to, ako ponuro na mňa pôsobí.

Rôzne fotky z minulého blogu

23. října 2009 v 19:14 | Gabriela* |  Fotky
Keďže blog.cz ma opäť akosi nechce poslúchať a fotky z Grécka mi vložiť nejdu, tak vám tu dám zoprár fotiek z môjho bývalého blogu, možno ich už niektorí z vás videli, ale momentálne nemám inú možnosť ako vám niečo ukázať
http://x.weblib.sk/images/stories/obloha2.jpg
pohľad z nášho balkónu

Pokus o historický šerm s historickými mapami historickej Európy

21. října 2009 v 15:38 | Gabriela* |  Denník
Tak v sobotu večer som pokračoval v gaučovej kultúre a pozrela si SS. V nedeľu som písala príklady z matiky a keďže ma bolela ruka a mne sa k tomu vonkoncom nechcelo, trvalo mi to celý deň. Doslova. Začala som ráno a skončila okolo polnoci. Medzitým som bola v kostole a robila všetko preto aby som tie príklady nemusela písať.

V pondelok ráno v škole sa pokračovalo v pochatovej nálade, veselo sa vyspevovalo "Domaša, Domaša, ty si pýcha našááá..." Potom nás hneď schldila písomka z matiky, nie že by bola ťažká, ale predpokladám že ma naša úžasná profesorka zase zdžube za to že som tam nepísala veci ktoré ja osobne pokladám za samozrejmé... No a ešte som dostala 2 z biológie. Ja som to čakala.

Poobede bolo rodičko, prežila som to bez problémov. Dokonca ocko prišiel vytočený z toho akú máme nemožnú triednu a nie z mojich známok. To však nič nezmenilo na tom že na výlet do Anglicka ktorý bude organizovať naša škola ísť nemôžem. Jedine keby ste mi poslali 330 E ale takú radosť mi asi neurobíte.

Večer som poslala fyzIQ (taká súťaž z fyziky, nie síce že by som bola z fyziky nejaká hviezda, ale jednotka z súťaže sa zíde). Pozrela si vyhodnotenie SS a prečítala si Starca a more. No, akosi ma to nechytilo, ale už som čítala aj nezáživnejšiu povinnú literatúru.

V utorok, čiže včera mal Kiko meniny. Inšpiroval sa reklamou jedného mobilného operátora a behal po škole s nápisom "Mám meniny, gratulujte mi". Výbucy smiechu u slabších pováh zaručené. Potom nám pani Š. doniesla tú nenapísateľnú písomku z nenaučiteľného názvoslovia karboxylových kyselín a ja to mám za 1-. Paráda. A potom som bola ešte na literatúre vykladať čosi o Premene od Franza Kafku. Slovenčinárka mi povedala že vraj som rečníčka. Pche, niesom. Ale jednotka poteší. A aby tých známok nebolo málo, tak ešte dvojka z nemčiny z nepravidelných slovies. Už roky tvrdím že som antitalent na jazyky.

Keď som prišla domov tak som bola akurát tak zrelá do postele. Odkväcla som tam ihneď. Večer keď som sa zobudila som zistila že som si všetky knihy z ktorých by som sa mala učiť nechala v škole. Tak som si bez výčitiek sadla za pokec a facebook a potom znova šla spať.

Dnes v škole bolo fajn, Megy mala narodeniny, sladkých sedemnásť (viem že si to čítaš, tak všetko naj ešte raz). Chalani sa pred dejepisom pokúšali o historický šerm s mapami. Taktiež hisorickými, ako vlastne celé zariadenie našej školy. A na nich historické rozdelenie Európy. Potom filozofia, z tej písomky čo sme písali to mám za 2. No čo už, oprvím si to.

Fotka je z výstavy veteránov (áut a motoriek) na Kežmarskom hrade, odfotené niekedy v auguste počas Keltských dní.

Grécko - túra v horách no. 3

19. října 2009 v 16:56 | Gabriela* |  Fotky
Keďže na kopci na ktorý som vyšla nebolo to jazero ktoré som hľadala, vybrala som sa na cestu späť
posledná fotka hore na kopci

Vražedná kombinácia: chirurgia, vernisáž a chata

17. října 2009 v 20:00 | Gabriela* |  Denník
V utorok poobede som sa ešte učila, teda skôr v noci, ja sa totižto zvyknem učiť až v podstatne neskorých hodinách.

V stredu v škole to bolo nič moc, vytiahla ma triedna z dejepisu, pričom teda dejepis sa na bežné hodiny zásadne neučím, naposledy som sa do toho pozrela asi pred pol rokom a tak som vlastne mala šťastie že som dostal dvojku. Na druhej strane som však mierne naštvaná že sa do toho budem musieť pozrieť aspoň pred písomkou. (Ja si teda sťažujem, čo? =-D) Potom písomka z chémie, dosť som sa na to bála pretože triviálne názvoslovie karboxylových kyselím je prakticky nenaučiteľné, a to najmä keď sme to dostali zo dňa na deň. Ale myslím že to nedopadlo až tak zle.

Poobede som šla maľovať do škôlky, prišli tam len Berka, Marianna, Martina a Lucia, takže sme sa až tak nebavili. A okrem toho na tej chodbe kde sme maľovali bola príšerná zima. A zase ma p. učiteľka prechvália. Takýmto tempom budem neskutočne namyslená. =-D Večer, teda v noci som sa zase... čo? učila!

Vo štvrtok sme mali mať písomku z nemčiny, ale keďže sme neboli v našej triede ale v učebni kde sa výborne opisuje a profesorky o tom vedia, tak sme ju nakoniec nepísali. Na teleske som si narazila prst tak že som nemohla písať do konca vyučka. Pekelne to bolelo (teda ono to bolí doteraz) ale aspoň som sa uliala z písomky z fyziky.

Keď som prišla domov tak ma ten prst ešte stále šialene bolel tak som s tým šla radšej na chirurgiu. Boli sme tam nehorázne dlho (čakanie na primára, rontgen atď.) ale chvalabohu som to nemala zlomené. Len narazené, pomliaždené s vytvorenou zrazeninou. No aspoň nemusím mať sadru a najbližšie dni nemusím hrať volejbal. Ja totiž nenávidím volejbal.

A v noci som sa zase učila.

V piatok sme písalu tú preloženú písomku z nemčiny, no dopadlo to biedne. A potom sme písali z filozofie. Taktiež bieda. Ale aspoň z angliny som dostala jednotku z písomky čo sme písali... no kedysi dávno. A dozvedela som sa že tá písomka z fyziky z ktorej som sa uliala bola prekliato ťažká a ja si ju nebudem musieť napísať. Paráda.

Poobede som bola v meste, kúpiť nejaké drobnosti a chľast na chatu.

Neskôr sme mali v divadle vernisáž "Spomienky na Taliansko IX.", išlo o to že sa premietal film z festivalu v Taliansku na ktorom sme boli v lete, fotky z neho som tu dávala počas celého leta, nájdete ich v archíve a možno vám to trocha priblíži situáciu. No my z mesta sme naklusali do divadla hneď poobede pripravovať stoly, fúkať balóny a podobné veci. Potom sme sa dali do šialených večerných rób a dali si na hlavu ešte šialenejšie klobúky. Fotky bohužiaľ nemám, ale popýtam si od kamošky a raz vám ich tu dám. A takto "upravení" sme sa ukázali rodičom na javisku po premietaní filmu a všetci sme si vypočuli "pár slov" od nášho učiteľa. Bláznovstvo, ja viem, ale medzi umelcami to tak chodí. a toto mal byť umelecký festival. Potom bola recepcia a tak, to už bolo fajn, dokonca ma jedna učiteľka z dramatického pochválila že som mala najlepšie šaty, heh.

No a potom sa šlo na triednu chatu. Keďže my čo sme šli z vernisáže sme prišli až večer, na rozdiel od väčšiny spolužiakov čo tam šli hneď po vyučovaní, tak nás tam "privítali" mnohí spolužiaci v doosť podnapitom stave. No hneď samozrejme sme si na úvod vypili aj my, ale ke´d som videla to čo bolo okolo mňa tak som to radšej nepreháňala a dala si len tri poldecáky vodky. O zábavu sme mali postarané, najskôr sme tancovali a potom ratovali opilcov a môžte mi veriť že ich tam bolo fakt dosť, do polnoci sme mali čo robiť. Potom mnohí odišli a začala byť dosť nuda. Nemal som totiž v pláne spiť sa na mol, ani fajčiť. Ja totiž nefajčím, akurát tak som si dvakrát potiahla z cigy ktorú mi Mirka strčila do úsť, no fuj ble. Zjavne to bolo prvý a posledný krát. A prespať sa s niekým z mojich debilných spolužiakov som tiež nemala v pláne. Tak sme sa nadránom radšej uložili spať. Ráno to bolo tiež dosť o ničom, zistili sme čo všetko sa vlastne porozbíjalo a čo budeme musieť zaplatiť, trochu som upratala a zdrhla domov.

Doma som bola presne na obed tak som si oddýchla, upratala si veci a vytiahla namiesto letných topánok čižmy a namiesto šiltoviek a cyklistických rukavíc klasické rukavice, čiapky a šály. Na viac som sa po včerajšku nezmohla.

Fotka je z cesty na Mariánsku horu, zachytené asi vo februári tohto roku.

Grécko - túra v horách no. 2

15. října 2009 v 17:47 | Gabriela* |  Fotky
Zopár ďalších fotiek z Grécka z letnej dovolenky, ako si išla kopcami ďalej
pravoslávna kaplnka

Sneh a pizzotapetovanie...

13. října 2009 v 15:18 | Gabriela* |  Denník
Dlho som nepísala do tejto rubriky, že? (ó, aký nezvyčajný začiatok...) No tak poďme na to...

Vo štvrtok bolo v škole fajn, kolektívne sme si objednali pizzu (9 krabíc len do našej triedy), bolo nám fajn, pohoda totálna =-)

V piatok bolo tiež fajn (nie že by som si to pamätala, to bolo dávno =-D) Poobede ma Darča vytiahla do výtvarky o 2 hodiny skôr ako sme mali, no stáva sa... a keďže sa mi nechcelo už ísť domov tak som sa bola prejsť ku krížu nad mestom že sa aspoň pokúsim o nejaké jesenné zábery. Ako na potvoru sa mi všeak vybili baterky. Potom stretko z ľudovky, myslím že tomu nášmu učiteľovi už fakt preskočilo... ale to je jedno....

V sobotu nič také, vyspala som sa a potom upratovala, nič som nerobila.

Nedeĺa bola podobná, nachystala som si veci do školy, šla do kostola a pozeral telku.

V pondelok sme šli zo školy do divadla na výchovné vystúpenie. Výchovné vystúpenie s dosť jasným sexuálnym podtónom. Ale keďže v predchádzajúcom to bolo len o alkohole a cigaretách a predtým o sexe a hrešení tak ma to ani neprekvapilo. Potom sme ako jediná trieda šli ešte do školy napísať si písomku z angliny. Dopadlo to ktastrofálne.

Dnes to bolo podobné, ráno chémia, dozvedeli sme sa že zajtra píšeme písomku, biola písomka, na literatúre od nás chcela obsah diela o ktorom povedal že si ho máme čítať až neskôr... No jednoducho čím bližšie k rodičku tým sa profesori viac bláznia. A počasie nie je o nič lepšie. Momentálne u nás prosímpekne sneží. Nie až tak ako na obrázku ale predsa len. Poobede sme pokračovali s pizzotapetovaním ako to nazval TlusTjoch, už máme skoro celú stenu v triede polepenú krabicami z pizze. A potom som ešte bola odniesť Bobe úlohy a spoločne sme si tak trochu zanadávali na počasie a profesorov.

Eštesom sa rozhodla že vždy takto nakoniec vám napíšem čosi o fotke v článku. Táto ze z jednej cestičky nad mestom (blízko spomínaného kríža) z minulej zimy.

Článok ktroý nie je čítaný a komentovaný akoby ani neexistoval

12. října 2009 v 17:03 | Gabriela* |  Oznamy
Možno ste si všimli že som sa tu posledných pár dní neobjavila. A pritom to vôbec nie je tak. Bola som n blogu toľkokrát... tak prečo potom nepíšem? Je to jednoduché. Povedala som si že nový článok budem písať keždý deň ak budem mať čas, náladu a v predchádzajúcom článku bude aspoň 10 komentárov. Väčšinou nepíšem preto že nemám čas. To snáď pochopíte. Chuť väčšinou mám, na to sa sťažovať nemôžem. A tých 10 komentárov... dala som to do nadpisu, ale keďže opakovanie je matkou múdrosti tak si to zopakujme: Článok ktroý nie je čítaný a komentovaný akoby ani neexistoval. Musíte mi dať za pravdu že písať články bez odozvy nemá zmysel. Týmto spôsobom mi tiež dávate na javo ako často si môžete sadnúť za počítač a prečítať si to. Takže ja som sa tým riadila už dlhšie, ale aby ste to vedeli aj vy: nový článok pridám každý deň ak budem mať čas, chuť a vy mi tu necháte 10 komentárov. Hociakých. Teda okrem reklám, tie okamžite mažem.

Len ma neprechváľte, pani učiteľka...

7. října 2009 v 21:48 | Gabriela* |  Denník
Tak v nedeľu okolo po polnoci som si horko-ťažko dopísala tú anglinu, nie že by to bolo také ťažké, ale mne sa táák nechcelo...

V pondelok škola, z tej písomky z matiky som dostala dvojku, nie že by som to mala zle, ale jednoducho sa mojej profesorke nepáčilo že graficky mi vyšlo to isté ako výpočtom a asi chcela aby som tam napísala "to čo som vypočítala a to čo som narysovala súhlasí, tým pádom to mám správne". Ja viem že dvojka nie je zlá známka (najmä keď väčšina triedy mala štvorky a päťky) ale keď raz niečo viem tak by som za to chcela dobrú známku. Tak som sa prihlásila a dostala som jednotku. Ale ani to mi v percentuálnom hodnotení veľmi nepomohlo.

Poobede sa nič zvláštne nestalo, respektíve ak áno, tak si to nepamätám.

V utorok zase škola, bolo fajn, zadné lavice si počas geografie objednali pizzu, zajtra si ju objednáme asi všetci. A krabicami sme vytapetovali stenu pri dverách. Na tej geografii ešte stihli chalani urobiť našej pani profesorke transparent "BEATKA ♥"a zavesiť ho na stenu. My našu Beátku máme naozaj radi. S tým mala však zjavne problém naša triedna, lebo to pokladala za netaktné voči ostatným profesorom, tak sme jej navrhli, že aj jej urobíme taký transprent. Odmietla. Ktovie prečo.

Poobede som bola odprevadiť Megy, porozprávali sme sa. Aj keď my sa rozprávame stále. Najmä cez geografiu.

Dnes, čiže v stredu bola v škole taká pohoda, nič zvláštne sa nestalo. Potom som šla zase s Megy.

Poobede som šla do výtvarky, teda do tej škôlky. No máme to maľovať asi ôsmi a asi polovicu z toho čo máme urobiť tá naša úžasná >nech žije irónia< profesorka mi dala asi polovicu z toho čo máme urobiť. A po tom čo som sa rozhodla opustiť stenu ma tak vychválila, že dúfam aby mi toho nedala ešte viac. A ešte som medzitým povedala Jožovi o vernisáži, všetci o nej vieme už asi mesiac a k nemu sa to ani nedostalo. On musí byť vždy výnimka. Domou som šla s Mariannou (nie som si istá či sa tak naozaj volá, ale to nie je podstatné), celkom fajn dievča, bavili sme sa o rýchlosti chôdze. Úžasná téma, že?

Večer som si už len napísala úlohy (rozumej: nemčinu opísala zo zadu knižky a konečne si od začiatku roka urobila okraje v biológii). Jo, a ešte som si vypočula kázeň môjho ocka ktorá trvala asi trištvrte hodiny a aj tak mi nič nepovedal. Aj vy máte tak radi ľudí ktorí hovoria viac než dosť a úplne odveci?

Grécko - túra v horách

5. října 2009 v 19:55 | Gabriela* |  Fotky
Keď ma to vylihovanie na pláži po týždni prestalo baviť, tak som sa vybrala na menšiu túru do vnútra polostrova. Pôvodný plán bol zájsť k jazeru Mavrobara, ale keďže som ho vďaka gréckym značkám v cyrilike nenašla, tak som sa aspoň pokochala krásnou prírodou.
(fotky nie sú vôbec upravované)
prvú značku som ešte našla

Dedko vždy vravieval, že kabáty sa nakupujú v lete. Ja som to ako obvykle prešvihla.

4. října 2009 v 15:23 | Gabriela* |  Denník
Tak v štvrtok som sedela za počítačom a strácala nervy, lebo ktosi mki stále do okna hádzal kamene a pistácie, a vždy keď som otvorila okno tak tam nikto nebol. Na šľaktrafenie. No keďže sa mi ešte v ten večer podarilo presvedčiť našich aby ma pustili na tú výstavu do Blavy a/alebo Viedne, tak mi to bolo jedno a bola som rada.

V piatok znova škola, myslím že sa nestalo nič zvláštne, taký pokojný priemerný deň. Tak priemerne sme naštvali triednu, tak priemerne sme si pospali na dejepise, tak priemerne sme sa pohádali pred filozofiou že kto pôjde odpovedať (nakoniec nešiel nikto, zopakovali sme si to spoločne. chvalbohu.)

Po vyučku som bola odprevadiť Barboru domov, šla s nami aj Sabína ktorá jej cestou poblahoželala k narodeninám.(mala ich pred 3 týždňami, le to je len detail). Keď Sabína odišla na autobus tak sme šli Barbi odniesť nejaké zošity a povedali jej že čo nové v škole.

Doma som si upratala, mamka si triedila tričká, tak som si zopár z tých vyradených pobrala. Potom prišla Kika s Luciou, chceli aby som im kúpila nejaký chľast. Im totiž nepredajú. (no bodaj by, Lucia má 14 a Kika len 13). A keďže ja som vždy ochotná kamarátka, tak som im kúpila. Predali mi ho bez problémov, čo je na to že aj ja mám len 16.

V sobotu sme šli do Popradu na nákupy, potrebovala som totiž kabát na zimu. Pobehali sme celé mesto, v ktorom som si kúpila tak akurát pyžamo a náušnice. Nakoniec sme zakotvili v Maxe, kde som si po pobehaní všetkých obchodov ktoré tam majú konečne ten kabát kúpila (no viete, v mojej veľkosti mali asi 2 zimné kabáty ktoré neboli celkom čierne).

Poobede som šla k babke oberať jablká, a ako to už na takých návštevách babičiek chodí, ponúkla ma koláčom a nabalila mi niekoľko domácich lekvárov. Večer som už bola natoľko unavená že som sa tak akurát vyvalila pred telku a pozerala Superstar.

Dnes som neurobila ešte prakticky nič, iba som si začala písať sloh na Angličtinu. A skončila som pri tretej vete. To sa tak namňa podobá...

Design no.4

3. října 2009 v 19:08 | Gabriela* |  Grafika
Ani som si to poriadne neuvedomila a bol tu október. A to pre mňa zanmená že trochu pozmením design. Ako obvykel, je jednoduchý, celý urobený len z jednej fotky. Túto trávu som zachytila v Grécku na dovolenke keď som sa bola prejsť do miestnych hôr.

Názov > Bez názvu
Spokojnosť > 50%
Autor fotiek > ja
Autor designu > ja
Od - do > 3.10.2009 - (predpkladane) 31.10.2009
Náhľad:
(pôvodne som mala v pláne urobiť úplne iný design, ale akosi sa mi to nepáčilo. tak dúfam že ste si malé experimentovanie nevšimli a keď, tak dúfam že ste nezinfarktovali)

Grécko - rôzne no.6

2. října 2009 v 21:25 | Gabriela* |  Fotky
tak pre dnešok tu máme palmové listy, jednu vlnku a grécky národný odev =-)
takže tie palmové listy, prezmenu vo dne

Asi bude zo mňa znova škôlkarka...

1. října 2009 v 18:00 | Gabriela* |  Denník
No, pekne dlho som sa neozvala, že? Tak to hneď napravíme.

V sobotu sa diali také bežné veci ako upratovanie a tak... nedeľa bola podobná, nerobilo sa nič >nech žije lenivosť< bola som v kostole, doma, pred telkou, nad knihami a tak...
V pondelok zase do školy, dostala som jednotku z tej písomky z geografie ( za čo ďakujem Megy, mimochodom ten Východný Timor sa osamostatnil v roku 2002).

V utorok zase škola, myslím že sa nestalo nič zvláštne, a keď áno, tak si to nepamätám. Nepodstatné. Poobede som sa snažila naučiť sa čosi z fyziky, ale neúspešne. Zaspala som nad tým. Doslova.

V stredu - teda včera - zase škola, našťastie až na deviatu, a nanešťastie hneď prvá hodina bol písomka z fyziky. Dopadlo to... no tak ako keby som pri učení zaspala... heh. A z tej písomky som nakoniec dostala na moje veľké prekvapenie a potešenie zároveň zase jednotku. Poobede som šla do výtvarky, cestou som sa zakecala s Luckou a Baškou (no čo sme mali robiť keď Drahomíra nebola v triede? ja na ňu čakať nemienim). Keď sme sa tam konečne vrátili, dozvedeli sme sa že budeme maľovať stenu v škôlke. V škôlke na presne opačnom konci mesta. Tak sme tam šli aby nám za 15 minút vysvetlila čo a ako. Samozrejme, cestou sme zabili minimálne hodinu. Aj to sa stáva. Večer som asi do jedenástej písala príklady z matiky (totiž naša matikárka si vymyslela že každý týždeň máme vypočítať mimo dú 10 príkladov do samostatného zošita a vždy počas písomky to kontroluje). No a keďže od začiatku roka sme žiadnu písomku nepísali a j si všetko musím nechať na poslednú chvíľu...

Dnes zase do školy, bola som prezentovať referát z astrofyziky, zase z jedna. Potom písomka z matiky, všetko mi vyšlo, takže zase spokojná. Tvrdla som tam zase do pol tretej, ale prežila som to, domov som šla s Bobou, rozprávali sme sa o topánkach. (Dievčatá, ako inak.) Doma som si urobila aký-taký poriadok, dnes idem totiž našich presviedčať, aby ma pustili do tej Blavy a/alebo Viedne. Držte mi palce.

A ešte v mene jedného kamaráta by som vás poprosila aby ste hlasovali →tuto←, nebojte sa, nejde o žiadnu blbú SONBlbosť.