Na vihodze dobre, na vihodze zdravo

14. září 2009 v 20:52 | Gabriela* |  Denník
Asi nemá význam ospravedlňovať sa že som dlho nepísala, že? jednoducho ja blog neberiem ako povinnosť a ako som už dávnejšie písala, budete si musieť zvyknúť na to že keď budem preč alebo nebudem mať čas tak tu bude pusto.

Dosť o tom, poďme k tomu čo sa za tie dni stalo.

Vo štvrtok už normálne do školy, pre istotu hneď od 7.15 do 14.25. Nie že by som sa tam nudila, ale po prvé už si to moc nepamätám (noo 4 dni, to je predsa dosť =-D) a po druhé, asi ani vy si tento článok nechcete čítať do zajtrajšieho rána, že? Poobede som šla do mesta že kúpim Barbore niečo k narodeninám, lenže v tej našej diere nemajú fakt nič. Smola. Ani ona mne nič nedala.

V piatok v škole to bolo obdobné, po vyučku sme si šli sadnúť do Divadla (tak sa volá tá kaviareň aby sme sa rozumeli), trocha sme oslavovali Barborku (ani jedna z nás nemala darček =-D), porozprávali sme sa, potom sme sa rozhodli že je tam príliš nafajčené tak sme si šli sadnúť do Oázy (zmrzlináreň), cestou Natália niečo vravela o tom že vraj prišiel Carlo z Talianska (ten u ktorého sme v Taliansku bývali, nejaké fotky nájdete v archíve), videli sme jeho dodávku, spomínali, dali si zmrzlinu a bavili sa o tom že čo by bolo keby Carlo zrazu prišiel. A vtom sa nám spoza chrbtov ozvalo známe "Bon Giorno!". Obzreli sme sa a tam Carlo (od hlavy po päty oblečený v ružovom, ou jéje) Odišiel s tým že niečo potrebuje a prišla jeho spoločníčka, naša slovenčinárka a jediná osoba čo v našom meste vie po Taliansky v jednej osobe a prisadla si k nám. Komédia. Náhodou sme sa dozvedeli že asi o hodinu a pol by sme sa mali stretnúť v ľudovke že si pozrieme film čo tam natočili, tak sme tam šli, film sme si pozreli v doosť zrýchlenej podobe (ja som sa tam našťastie neukázala), absolvovali sme jedno veľké fotenie a rozhodli sa že idemu ku nám domov zahrať si ping-pong. Keď sme však prišli domov tak sme zistili že v miestnosti kde ping-pongový stôl máme, máme aj mnoho iných vecí a hrať sa tam nedá. Tak sme si objednali pizzu, pozreli si fotky a bavili sme sa. Potom sme šli k Barbore na chatu, zase sme rozprávali, stiahli sme asi polku slivky (viac sme nemohli aby si to jej rodičia nevšimli) zase sme sa porozprávali, pozerali úžasne zrniacu telku a tak. Ja som však musela ísť skoro domov, šla so mnou aj Lucka, lebo ona mala zase bus. Doma som dostala zdrba že čo si to predstavujem chodiť o pol deviatej zo školy domov. No aj to sa stáva.

V sobotu sme šli do jednej zapadnutej dedinky na ďalekom východe, pretože sa ženil mamkin bratranec. Najskôr sme boli pofotiť mladomanželov (v tom čase ešte snúbencov) v neďalekom kaštieli, potom sa začala samotná svatba podľa tradícií, nechýbalo odpýtavanie od rodičov, požehnanie, mamkina slza, samotný obrad v kostole, blahoželanie mladomanželom, cesta do sály, rozbíjanie taniera, večera, zábava na parkete, unášanie nevesty, redičny tanec v krojoch a krájanie torty a samozrejme zábava až do rána. Myslím že celkovo sa to krásne vydarilo, po dlhom čase sa stretla celá rodina, atmosféra bola veľmi príjemná, hudobníci, pravi vihodňari, to perfektne roztočili, nevesta ešte viac, jednodu všetko bolo tak ako má byť a ešte lepšie.

Ráno sme sa ešte prešli po dedine, nasledovalo pohostenie, rozlúčili mse sa a šli sme domov. Celý čas bolo krásne počasie, pred svatbou, počas nej aj n druhý deň, len keď sme boli pred Braniskom tak som sa len tak pozrela že čo to sivé je pred nami. O chvíľu sme na to prišli. Prišla búrka. Poriadna. Krúpy padali tak že odskakovali od stieračov, po chvíli sme museli zastať, lebo viditeľnosť bola doslova nulová. Krúpy padali tak ako som ešte nevidela, nemohli sme sa pohnúť, v aute som sa cítila ako v tenkej plechovke od Coca-coly keď ju hodia do vedra s ľadom. Keď už bolo konečne vidieť aspoň na meter tak sme sa pohli a dobre sme urobili, na ceste bolo toľko vody že ak by sme ešte chvíľu čakali tak neprejdeme. A to nepreháňam. Ako rýchlo to však prišlo tak to aj odišlo a ostal nám po búrke len pomerne veľký kus ľadu na prednom skle. Večer som ešte bola so seternicou ktorú som nevidela viac než rok, porozprávali sme sa, potom prišli teta s ujom, pozreli sme si fotky zo svatby a rozlúčili sa.

Dnes osm bola zase v škole, mali sme prvú biológiu tohto roku, už v tom plávam (no tak to vyzerá keď 2 roky pred maturitou schytáme profesorku ktorá je ako-tak schopná niečo na učiť, tá čo sme mali predtým chodila na hodiny nepravidelne a pravidelne sa opíjala). Na angline sme ukecali profesorku aby nám nedala písomku (nikto nevedel ani ň tak sme jej pochválili účes, tričko a sľúbili že sa už budeme učiť. ako obvykle. a našťastie nám na to skočila) Poobede som bola na bicykli (treba zhodiť tie zákusky zo svatby, nie?) tak som sa zase vybrala na Čingov (37 km) potom som si už len pozrela správy v telke, to rasdšej komentovať nebudem, svet je jednoducho na hlavu a to mi nikto nevyhovorí =-)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Aktuální články

Reklama