Září 2009

Grécko - rôzne no.5

28. září 2009 v 18:58 | Gabriela* |  Fotky
Tentoraz čosi z miestnej architektúry
miestny kostol. pravoslávny. mala som aj možnosť zúčastniť sa na omši, no to vám poviem, bol zážitok, ani som tam celý čas nevydržala =-D

Chinaski a No Name - Ná ná ná

27. září 2009 v 18:12 | Gabriela* |  Hudba
Slováci a Česi hrajú spolu. Bolo tak už v prvom a potom aj druhom Československu. V najnovšej československej superstar, svedčí o tom aj komunita blogu.cz. A presne kôli tomuto priateľstvu bola naspievaná aj - podľa mňa úžasná - pesnička Ná ná ná a kedže sa mi zdá dosť málo spropagovaná, tak vám ju tu dávam. Text je o nás a melódia je pohodová a nevtieravá. Príjemné počúvanie.

V kráľovstve gýčov, krámov a harabúrd

26. září 2009 v 13:52 | Gabriela* |  Denník
No v piatok som šla zase do školy, písali sme z nemčiny, ale keďže som sa do toho dosť intenzívne pozrela tak to dopadlo zle. Pre tých čo nepochopili: väčšinou to zvykne dopadnúť katastrofálne. A teraz to dopadlo len zle a to je veľmi dobre. Zle je dobre. Ja už trepem.

No dobre (či zle?), posuňme sa ďalej. Po vyučku som šl domov aby som ešte stmolila nejaký návrh do výtvarky, niečo som načmárala ale nestálo to za nič. Tak som sa tam vybrala, pred ľudovkou som stretla Bobu s Luciuo, šli sme teda na tú výtvarku a kecali. Potom nám náš úžasný učiteľ povedal aké máme vlastne robiť tie návrhy (skoro, že?) a znova sme kreslili. Ako už býva dobrým zvykom, nič sme spoločne nenavrhli (bude to kolektívna práca) a rozišli sa domov. Ešte medzitým sme si pozreli kúsky filmu z Talianska, porovnávali sme národný gruzínsky tanec a breakdance, kecali a tak. A ešte sme sa dozvedela že sa pravdepodobne pôjde na výstavu do Blavy a/alebo Viedne. Prihlásila som sa, aj keď neviem či ma naši pustia. Ale tak hádam hej.

Večer už nebolo nič zvláštne, keďže som ešte stále nie celkom zdravá tak som ostala doma a kedže do tej Blavy a/alebo Viedne fakt chcem ísť a preto by som sa mala hrať na poslušné dievčatko mojich rodičov, upratala som si izbu.

Dnes som bola s mmkou a babkou kupovať koberec do mojej izby. Chcela som si kúpiť aj kabát na zimu, lenže s mojou babkou sa nakupovať fakt nedá. Tak nabudúce. Aspoň sme sa boli pozrieť na tržnicu, práve tam ľudia predávali svoje staré haraburdy. No to ste mali vidieť! Staré lustre, jeden gramofón ako zo starého filmu, skautské a socialistické odznaky, obrazy, čiernobiele staré fotky, vyšívané obrazy, príbory a nenositeľné šperky, kožuchy a tabatierky.... jednoducho úžasný pohľad....

Grécko - rôzne no.4

25. září 2009 v 20:47 | Gabriela* |  Fotky
Znova som sa rozhodla zabehať si po pláži, avšak potom čo ma z toho hrubého piesku v ktorom bolo dosť kameňov začali nehorázne bolieť chodidlá, rozhodla som sa že si radšej zabehám po asfaltke vedúcej po okraji mesta.
áno, zase stromy =-)

Tak rôzne =-)

24. září 2009 v 17:50 | Gabriela* |  Denník
V nedeľu som si už len pozrela Superstrar (aj to nie celú =-D) a šla spať.
V pondelok zase škola, keďže druháci boli na brannom a polovica profesorského zboru tiež, mali sme až tri hodiny, ďalšie dve boli voľné a posledná odpadla. Keďže som však bola ešte dosť prechladnutá tak som si to veľmi neužila. Poobede prišli Boba, Lucia a Mirka, ukázala som im nejaké straré šaty ktoré by sa dali použiť na tú vernisáž, Lucii sa páčili len tie šaty čo si beriem ja (fotka v tomto článku) a Bobe pre istotu žiadne. Večer som si zase pozrela hviezdnu rotu... nenormálne ako sa niektorí ľudia dokážu strápniť...
V utorok zase do školy, branné mali prezmenu prváci a my sme mali namiesto šiestich hodín iba päť a z toho jednu voľnú, takže pohoda, voľný čas som využila tak že som pila bylinkový čaj a poriadne sa vyspala. V stredu mal branné zase prvý stupeň, čiže namiesto šiestich hodín sme mali iba štyri, takže zase pohoda, poobede si prišla jedny šaty vyskúšať Barbora, sú síce hrozné, ale na danú príležitosť poslúžia. Potom som šla do výtvarky, bola tam len Baška (teda aj Berka ale ona nie je ani z našej skupiny a ani sa s nami nejako nebaví) tak sme zase kreslili, vypočuli sme si prednášku o proporciách ľudského tela a bavili sme sa o tom systéme čo funguje na gymnáziách, trochu sme sa porozčuľovali a tak. Večer som si len pripravila školské veci a natiahla som si budík skôr aby som sa ráno mohla naučiť to čo sa mi večer už nechcelo.
Ako na potvoru som však zaspala a preto som bola nesmierne potešená že som v škole z ničoho odpovedať nebola. (Úplne mi stačilo že som tam tvrdla od 7.15 do 14.25. Mali sme dvakrát toľko hodín ako v predchádzajúci deň.) Keď sme konečne skončili tak prišla Boba ešte po jedny šaty s tým že doma si ich vyskúša. Potom som sa bola mrknúť do "sekáča" oproti. Môžem zodpovedne prehlásiť že asi po pol roku som našla nohavice ktoré by mi bezchybne sedia. A ako bonus sú to pravé Levisky a stáli ma necelé 4 eurá. Aj tak sa nakupuje =-).

Grécko - rôzne no.3

22. září 2009 v 19:46 | Gabriela* |  Fotky
Keďže v Grécku je naozaj veľa zelene, tak pri nej ešte chvíľku ostaneme
palmové listy v noci

Na chatu sa chodí oslavovať, zabaviť sa a poprípade prechladnúť

20. září 2009 v 18:30 | Gabriela* |  Denník
V piatok zase škola, bolo to celkom fajn, keďže naša angličtinárka nevie napočítať do desať, dostala som jednotku zo slovíčok (mala som dostať dvojku). Pochopiteľne, nepriznala som sa. Podľa hesla >dobré dievčatá sa dostanú do neba, ale zlé všade<. Na filozofii som dostala plusový bodík za to že som pani B. povedala že niektorí ľudia veria, že civilizáciu priniesli mimozemšťania a zjavne som si u nej urobila dobré meno. Pri týc hlúpostiach čo sa tam budeme učiť sa mi to celkom zíde.

Poobede som utekala domov ešte čosi upratať aby ma naši pustili domov a šla dom na stretko z výtvarky. Dohodli sme sa tam že na tohtoročnej vernisáži budeme v dlhých róbach s bielimi papierovými klobúčikmi s talianskou trikolórou. To bude zase komédia. Ďalej sme zistili že budeme robiť mozaiku v Ski Centre Levoča LD tak sme sa tam zviezli a obzreli si už aj tak dôverne známu stenu. A ešte predtým sme sa Repíkovi (jednému učiteľovi vo výtvarke) pohrabali v počítači a pozreli si fotky z tohtoročného a minuloročného Talianska. Ani trochu sme sa nepopučili od smiechu.>nech žije irónia< Keď sme sa vrátili, tak sme ešte chvíľu čakli na tých čo šli na druhom aute pričom sme po pár minútach zistili že oni tam už dávno sú a čakajú nás vovnútri. Tak sme s nimi prehodili pár slov a šla som s Barborou ku nej domov zhodiť si tam pár vecí, znova cez celé mesto ku nám po notebook a späť (samozrejme v štekličkách, ale prežila som to bez ujmy na zdraví) Keď som ku nej prišla tak sme prichystali pár vecí, prišla Lucka s Natáliou, oni nám pomohli tiež (kto ešte nepochopil, bola to oslava Barborkiných šestnástin). S veľkou námahou sme zapojidil telku, dvd-čko a notebook s príslušenstvom, cytili signál na telke (po štvrťhodine hýbania s antéou sme zistili že telka síce zapojená je, ale anténa nie) Potom prišli Boba s Luciou a Katkou, začali sme sa baviť, rozprávať, pozreli sme si "Bez servítky", potom sa trocha zotmelo, zablahoželali sme Barbore, o najväčší rozruch sa postarala Lucia ktorá jej dala dva páry čipkovaných tangáčov, potom sme si pozerali fotky, púšťali hudbu, prišla Darča s Kikou(ona ani nebola pozvaná) Darča jej zablahoželala, trocha sme sa zarozprávali, Darča s Kikou a Katkou šli kúpiť nejaký chľast, doniesli vodku, všetky okrem Natálie sme si pripili, mierne nám to stúplo do hlavy, pustili sme si pomádu a ľudovky, spievali sme a tancovali, jednoducho oslava ako má byť, potom Lucia musela odísť a my sme sa bavili ďalej, Boba s Katkou to dorazil hruškou a bavili sme sa ešte viac, nakoniec sme sa všetky dostali do normálu, porozkladali pohovky, porozprávali sa o všetkom možnom aj nemožnom a šli spať. Ránp som sa zobudila s miernou nádchou, upratali sme tam, rozlúčili sa a s Natáliou a Katkou sme sa vybrali domov. Najskôr som si vybalila veci a len tak bezcieľne sa potulovala po dome, okolo obeda som zistila že tá nádcha je fakt poriadna, sadla som si za počítač ale po chvíli som si šla ľahnúť a zobudil som sa asi o siedmej večer. Najedla som sa, pozrela si správy a počasie, prečítala Petra a Luciu (povinná liteatúra, pekná kniha ale desne romantická) a šla spať znova. Dnes doobeda som pokračovala v ležaní v posteli a pití teplého čaju, poobede bolo vonku krásne tak som si môj teplý čajík doniesla do záhrady a vyvaľovala som sa na hojdačke na slnku a tak, keď som prišla dnu tak zase prišiel na rad teplý čaj a tak dookola...

Grécko - rôzne no.2

19. září 2009 v 14:18 | Gabriela*
Tentoraz fotky okolia nášho apartmánu
všade bolo plno kvetov

Tá podivná inštitúcia zvaná škola...

17. září 2009 v 18:22 | Gabriela* |  Denník
V utorok bol štátny sviatok, takže som sa konečne vyspala, z postele som vyliezla asi až okolo obeda. Poobede som bola zase na bicykli, večer v kostole a potom som skočila za Monikou aby mi vrátila arafatku.

V stredu sa už poctivo šlo do školy, dokonca sme písali neplánovanú písomku z geošky, no to dopadne... (viete kedy sa od akej krajiny osamostatnil Východný Timor? ani ja nie =-D) Potom som šla do ľudovky, naznačili sme si veci cez meotar a začali kresliť. A prišiel k nám nový spolužiak, tretiak zo zdravotky, ale meno si už akosi nepamätám. Každopádne je to metalista a škaredý tiež nie je. Večer som si písala úlohy a tak, bežné veci.

Dnes som znova pol dňa strávila v tej onej inštitúcii zvanej škola, hneď od 7.15 sme mali nemčinu, znova pani K. prišla s magnetofónok ktorý je snáď väčší ako ona sama a počúvali sme dialóg vodiča a pokazeného auta (din, din, din... plof-plof, fff... Verdammte Mistkarre!), dvojhodinovky fyziky, ani sme sa neučili len sme si vypočuli 4 referáty a na konci hodiny riešili sudoku, na teleske sme celú hodinu hrali ping-pong a dohadovalisa o chate, litika - skúšanie, ale akosi m to obišlo, ďalšia fyzika a ďalšie sudoku a nakoniec na angline sme písali slovíčka, no ja to vidím tak na 2... ale hodinu sme si užili, prišiel nás pozrieť Kubo (bývalý spolužiak) tak som s ním sedela a bola to pomerne sranda, nie tak ako za starých čias ale predsa len.

O pol tretej nám konečne skončilo vyučko a šla som s Bobou, ona do Divadla a ja kúpiť Barbore nejaký darček, pobehala som celé mesto asi dvakrát a nakoniec kúpila dva páry veľkých "bižutkových" náušníc, jedny mini náušničky so swarovského kryštálom a čokoládu (chcela náušnice, tak snáď bude spokojná) a nakoniec som sa dotrepala domov.

Grécko - rôzne no.1

15. září 2009 v 20:12 | Gabriela* |  Fotky
Pár fotiek z pláže, pár z cesty pri pláži
ide vlnka

Na vihodze dobre, na vihodze zdravo

14. září 2009 v 20:52 | Gabriela* |  Denník
Asi nemá význam ospravedlňovať sa že som dlho nepísala, že? jednoducho ja blog neberiem ako povinnosť a ako som už dávnejšie písala, budete si musieť zvyknúť na to že keď budem preč alebo nebudem mať čas tak tu bude pusto.

Dosť o tom, poďme k tomu čo sa za tie dni stalo.

Vo štvrtok už normálne do školy, pre istotu hneď od 7.15 do 14.25. Nie že by som sa tam nudila, ale po prvé už si to moc nepamätám (noo 4 dni, to je predsa dosť =-D) a po druhé, asi ani vy si tento článok nechcete čítať do zajtrajšieho rána, že? Poobede som šla do mesta že kúpim Barbore niečo k narodeninám, lenže v tej našej diere nemajú fakt nič. Smola. Ani ona mne nič nedala.

V piatok v škole to bolo obdobné, po vyučku sme si šli sadnúť do Divadla (tak sa volá tá kaviareň aby sme sa rozumeli), trocha sme oslavovali Barborku (ani jedna z nás nemala darček =-D), porozprávali sme sa, potom sme sa rozhodli že je tam príliš nafajčené tak sme si šli sadnúť do Oázy (zmrzlináreň), cestou Natália niečo vravela o tom že vraj prišiel Carlo z Talianska (ten u ktorého sme v Taliansku bývali, nejaké fotky nájdete v archíve), videli sme jeho dodávku, spomínali, dali si zmrzlinu a bavili sa o tom že čo by bolo keby Carlo zrazu prišiel. A vtom sa nám spoza chrbtov ozvalo známe "Bon Giorno!". Obzreli sme sa a tam Carlo (od hlavy po päty oblečený v ružovom, ou jéje) Odišiel s tým že niečo potrebuje a prišla jeho spoločníčka, naša slovenčinárka a jediná osoba čo v našom meste vie po Taliansky v jednej osobe a prisadla si k nám. Komédia. Náhodou sme sa dozvedeli že asi o hodinu a pol by sme sa mali stretnúť v ľudovke že si pozrieme film čo tam natočili, tak sme tam šli, film sme si pozreli v doosť zrýchlenej podobe (ja som sa tam našťastie neukázala), absolvovali sme jedno veľké fotenie a rozhodli sa že idemu ku nám domov zahrať si ping-pong. Keď sme však prišli domov tak sme zistili že v miestnosti kde ping-pongový stôl máme, máme aj mnoho iných vecí a hrať sa tam nedá. Tak sme si objednali pizzu, pozreli si fotky a bavili sme sa. Potom sme šli k Barbore na chatu, zase sme rozprávali, stiahli sme asi polku slivky (viac sme nemohli aby si to jej rodičia nevšimli) zase sme sa porozprávali, pozerali úžasne zrniacu telku a tak. Ja som však musela ísť skoro domov, šla so mnou aj Lucka, lebo ona mala zase bus. Doma som dostala zdrba že čo si to predstavujem chodiť o pol deviatej zo školy domov. No aj to sa stáva.

V sobotu sme šli do jednej zapadnutej dedinky na ďalekom východe, pretože sa ženil mamkin bratranec. Najskôr sme boli pofotiť mladomanželov (v tom čase ešte snúbencov) v neďalekom kaštieli, potom sa začala samotná svatba podľa tradícií, nechýbalo odpýtavanie od rodičov, požehnanie, mamkina slza, samotný obrad v kostole, blahoželanie mladomanželom, cesta do sály, rozbíjanie taniera, večera, zábava na parkete, unášanie nevesty, redičny tanec v krojoch a krájanie torty a samozrejme zábava až do rána. Myslím že celkovo sa to krásne vydarilo, po dlhom čase sa stretla celá rodina, atmosféra bola veľmi príjemná, hudobníci, pravi vihodňari, to perfektne roztočili, nevesta ešte viac, jednodu všetko bolo tak ako má byť a ešte lepšie.

Ráno sme sa ešte prešli po dedine, nasledovalo pohostenie, rozlúčili mse sa a šli sme domov. Celý čas bolo krásne počasie, pred svatbou, počas nej aj n druhý deň, len keď sme boli pred Braniskom tak som sa len tak pozrela že čo to sivé je pred nami. O chvíľu sme na to prišli. Prišla búrka. Poriadna. Krúpy padali tak že odskakovali od stieračov, po chvíli sme museli zastať, lebo viditeľnosť bola doslova nulová. Krúpy padali tak ako som ešte nevidela, nemohli sme sa pohnúť, v aute som sa cítila ako v tenkej plechovke od Coca-coly keď ju hodia do vedra s ľadom. Keď už bolo konečne vidieť aspoň na meter tak sme sa pohli a dobre sme urobili, na ceste bolo toľko vody že ak by sme ešte chvíľu čakali tak neprejdeme. A to nepreháňam. Ako rýchlo to však prišlo tak to aj odišlo a ostal nám po búrke len pomerne veľký kus ľadu na prednom skle. Večer som ešte bola so seternicou ktorú som nevidela viac než rok, porozprávali sme sa, potom prišli teta s ujom, pozreli sme si fotky zo svatby a rozlúčili sa.

Dnes osm bola zase v škole, mali sme prvú biológiu tohto roku, už v tom plávam (no tak to vyzerá keď 2 roky pred maturitou schytáme profesorku ktorá je ako-tak schopná niečo na učiť, tá čo sme mali predtým chodila na hodiny nepravidelne a pravidelne sa opíjala). Na angline sme ukecali profesorku aby nám nedala písomku (nikto nevedel ani ň tak sme jej pochválili účes, tričko a sľúbili že sa už budeme učiť. ako obvykle. a našťastie nám na to skočila) Poobede som bola na bicykli (treba zhodiť tie zákusky zo svatby, nie?) tak som sa zase vybrala na Čingov (37 km) potom som si už len pozrela správy v telke, to rasdšej komentovať nebudem, svet je jednoducho na hlavu a to mi nikto nevyhovorí =-)

Grécko - pri mori no.4

10. září 2009 v 20:17 | Gabriela* |  Fotky
Tu je znova zopár obrázkov z mora =-)

Ach, tá dnešná mládež...

9. září 2009 v 22:20 | Gabriela* |  Denník
Tak v pondelok večer som znova pozerala SuperStar, podobne ako v nedeľu, myslím že o tom viac písať nemusím.

V utorok sme zase šli na túru, tentokrát sme sa vydali už do Tatier, presnejšie z Tatranskej polianky na Sliezsky dom, potom na Hrebienok, do Smokovca a autobusom domov. Túra bola pekná, primerane náročná, to čo sme videli fakt stálo za to a myslím že sme si to užili, teda najmä chalani ktorým zjavne chýbal traktor (pozri o 2 články nižšie) a tak sa rozhodli že do nás budú hádzať kamene a šišky, pričom som dosť veľa krát schytala peknú "pecku" do hlavy. au. debili.

Domov sme sa vrátili pomerne neskoro a tak sa mne už nič nechcelo, jedine som si konečne prišila gombík na kabát, ktorý mi pred časom odpadol.

Dnes sme zase šli do tatier, tentokrát sme sa autobusom zviezli až k Popradskému plesu, cesta bola pomerne dlhá a tak si chalani zase vymysleli zábavu. Zavolali do rádia do dopravného servisu že turisti v autobuse medz Popradom a Tatrami ukazujú holé zadky. Za informáciu im poďakovali ale v rozhlase to nepovedali.
Tak sme vystúpili z autobusu a vybralui sa na symbolický cintorín, Popradské pleso (áno, zase tie kamene a šišky v hlave, au) na Štrbské pleso a potom do autobusu, tentokrát to bolo nenáročné.
V autobuse sa chlapci zase nudili tak tí štyria čo sedeli vzadu sa rozhodli, že tie holé zadky naozaj okoloidúcim ukazovať budú. Zakaždým keď šlo za nami nejaké auto tak si stiahli gate a zadky pricapili na zadné okno. A väčšina ľudí v tých autách si ich fotila alebo kamerovala. A väčšinou to boli Česi a Nemci. Tí budú mať obraz o Slovensku...

Poobede som bola vo výtvarke, vypočuli sme si čo budeme robiť tento rok, vybrala som si čo budem kresliť (už neviem ako sa ten obraz volá, až taký slávny nie je) spoznali sme sa s Barborkou, potom som bola obe Barborky čo tam boli trochu odprevadiť, porozprávali sme sa, bolo fajn.

Večer som si s veľkým sebazaprením napísala úlohu z matiky (a podľa mňa je aj tak zle) a angliny, ktorú som ani nedopísala, vzdala som to. Poctivá študentka, že fakt.

Grécko - pri mori no.3

8. září 2009 v 16:52 | Gabriela* |  Fotky

Ako som už raz písala, raz ráno som si šla zabehať na pláž a tu je z toho zopár ďalších fotiek =-)

Mne prázdniny pokračujú... =-)

7. září 2009 v 14:41 | Gabriela* |  Denník
V sobotu som ešte trocha upratovala. Potom prišla Kika s Darčou, lebo si u mňa zabudli nejaké veci z predchádajúceho dňa. Neskôr som sa vybrala n bicykel na Čingov (35 km) avšak akosi som neodhadla kedy sa stmieva a keď som šla domov tak nado mnou už svietil mesiac, a to bol takmer v splne. Zaujímavý pocit.

V nedeľu sa nič tké zvláštne nedialo, bola som v kostole, potom s rodinou, doma, prišla babka, doniesla koláče (mňam) a večer sme pozerali Superstrar.

Dnes sa nám začal KOČAP (kurz ochrany človeka a prírody), inak povedané: tieto tri dni chodíme na turistiku, flákame sa, čiže niečo ako predĺžené prázdniny.

Konkrétne dnes sme boli v Odorici na biofarme na liečivé bylinky, bolo celkom fajn, cesta ušla, len bola trocha nuda, tam nám ukázali prasatá čo vyzerali ako ovce, koňa po úraze (pardón, kobylu), voly, kravy, jalovice, mali tam kopec psov, tie boli zlaté, prítulné, nebrechali a aj napriek tomu že za bežných okolností tieto zvieratá nemám rada tak som si tentokrát ich prítomnosť užívala. Výklad o bylinkách bol dosť nezáživný, pamätám si tak akurát to že tie bobuľky ktorými sme sa napchávali boli agónia a potom sme im ešte obrali hrozno. Naši chalani samozrejme museli čosi vyviesť, tentoraz našli traktor a desiati doňho nasadli a pustili sa dole kopcom. Myslela som si (teda, všetci sme si to mysleli ) že sa aj s tým traktorom prevrátia. To by bolo... Ale nikomu sa nič nestalo, majiteľ mal na tvári tak trochu nevraživý výraz na tvári ale inak bolo všetko v poriadku a živý a zdraví sme sa vrátili domov.

Grécko - pri mori no.2

6. září 2009 v 14:05 | Gabriela* |  Fotky
Aj na dovolenke som si bola ráno zabehať po pobreží kým tam nebolo ešte veľa ľudí a tu je zopár ďalších fotiek
spenená voda

Notebook v koši s permoníkom hrali na klavíri

5. září 2009 v 14:23 | Gabriela* |  Denník
Práve ssa mi zmazal siahodlhý článok o posledných dňoch a som preto patrične naštvaná. takže ešte raz.

Ospravedlňujem sa že som sa včera neozvala, ale nebol čas a ani škola v tom nebola. Ale po poriadku

V stredu poobede som bola v zuške, potom s kamarátmi na zmrzke, bolo super, také rozhovory sa len tak hocikedy nevidia.

Vo štvrtok škola - úvodné hodiny, nuda, nuda, nuda, myslím že to netreba nejako ďalej rozoberať, poobede som bola s Megy v meste, to už bolo fajn =-)

V piatok zase škola, zase nuda, poobede som šla ockovi kúpiť darček na narodeninám, potom vo výtvarke (budem tam chodiť v stredu)

Poobede sme si s kamoškami urobili, zarli nutella party, na tretí poku sme kúpili nutellu (stále sme niekoho stretli a nejako sa zarozprávali), spomínali sme na Taliansko, smiali sa, pozerali Brüna (kruté zo bolo) hrali Babu v potoku (z nej je ten nadpis) robili blbosti, pozerali staré fotky, smiali sa, vysedávali pred domom o štvrtej nadránom, jednoducho sranda ako má byť.
Potom sme od únavy zaspali a ráno sa rozlúčili. Ja sa už od rána snažím dať do poriadku tú ižbu kde sme boli, ale keďže som si vymyslela poobedňajšiu siestu tak som tu.

Design no.3

3. září 2009 v 18:44 | Gabriela* |  Grafika
Máme tu nový mesiac (no dobre, ja viem že je už tretieho, nejako stíhame, že?) a s ním by som vám chcela predstaviť nový kabátik blogu. Znova je jednoduchý, to autíčko čo vidíte v záhlaví je veterán - výstavný kus z Kežmarského hradu, bola som si ho bzrieť cez prázdniny. Veď viete že mám slabosť na veterány a predovšetkým na chrobáky =-))

Názov > PP-313BK
Spokojnosť > 40%
Autor fotiek > ja
Autor designu > ja
Od - do > 3.9.2009 - (predpkladane) 30.9.2009
Náhľad:


Som späť, škola je späť a ešte niečo navyše

2. září 2009 v 12:38 | Gabriela* |  Oznamy
Akoste si už asi všimli, vrátila som sa od babky. Bolo fajn, čosi o tom som vám už písala v tomto článku. Ďalej to nejako nemienim rozoberať, až také zaujímavé to zase nebolo.

Ďalšia správa je tá, že už aj nám Slovákom začala škola. Na mojom blogovaní by sa to nejako veľmi prejaviť nemalo, ale upozorňujem že škola je pre mňa podstatne dôležitejšia ako blog, takže ak tu nebudete vidieť každý deň nový článok, tak sa neľakajte.

Dnes je to taktiež presne 10 rokov čo navštevujem, ehm, tú inštitúciu zvanú škola. A dnes je to prvýkrát, čo som tam šla dobrovoľne. Teda, nie že by sa mi tam chcelo, ale už som skončila povinnú školskú dochádzku a teoreticky by som mohla ísť robiť (ale prakticky by to bola pekná blbosť).

Deň prebiehal ako obvykle, všetci sme sa nahrnuli do auli, poslušne sme si siedmykrát vypočuli ten istý príhovor k začiatku roku, rozišli sa do tried, zistili sme kto sa mení, dosť ma to potešilo, rozvrh už menej, ale bolo aj horšie.

Takže dnešok sme zvládli v pohode, držte mi palce aby sa mi zajtra podarilo vstať na 7.15 a keď o pol tretej skončíme tak aby som bola ešte schopná sadnúť si za notebook.

Ešte posledná vec, prednedávnom sa mi podarilo dostať sa do Autorského klubu a moja radosť bola o to väčšia že sa tam spoločne so mnou dostala aj GuGi.

Grécko - pri mori no.1

1. září 2009 v 12:00 | Gabriela* |  Fotky
Konečne pri mori