...koľko zákrut majú cesty, koľkokrát sa zvíri prach, koľko prázdnych ciest sme prešli, to nikto nevie porátať, koľko zákrut majú cesty, ktoré dovedú nás snáď, až TAM KDE SLNKO chodí spať...

23. srpna 2009 v 14:18 | Gabriela* |  Denník
V piatok poobede ku mne mala prísť Megy, tak som ju šla počkať na zastávku. Cestou som stretla Peťa, a keďže sme sa dlho nevideli tak sme prehodili pár slov. Milé.

Keď som prišla na zastávku tak Megy už vystupovala a šli sme ku nám domov. Najskôr sme sa porozprávali že čo nové, ako žijeme, dala mi zoznam kníh ktoré som mala tieto prázdniny prečítať (ha-ha) popozerali staré fotky a vybrali sa do mesta. Kúpili sme niečo pod zub a šli na priehradu, pretože sa tam konal náš minifestival nazývaný Hajdukfest. Zo začiatku sme sa len tak bezcieľne potulovali a nudili sa, potom sme zaliezli do stanu hier a obsadili stolný futbal. Zahrali sme si snáď so všetkými naokolo čo tam boli, dokonca nám to ku koncu aj ako-tak išlo. Potom sme stretli Lenku a Verču s bratom, tak sme sa trochu porozprávali, zaskákali pod pódiom, n chvíľu sme sa rozdelili a vybrali sa na prednášku o domove pre deti v Kazachstane, samozrejme sme prišli až na konci, tak sme sa otočili a pozerali na zvukovú skúšku Adama Ďuricu, potom začal koncert, vyskákali sme sa, zaspievali, vyvrieskali hlasivky a skákali do úplnej únavy, jednoducho super bomba a čojaviem čo všetko ešte. Podarený koncert. Potom Adam rozdával autogramy (to som si ja odpustila, už nemám 12 rokov =-D), sadol do auta, poslal nám cez okno pusu, my sme mu zamávali späť a začala sa fire show. Podľa mňa to bolo celkom fajn (až na to že im tie ohne dvakrát zhasli =-D) Potom prišli spievať Breakdown, vypočuli sme si asi jednu pesničku a šli späť, pritrafil sa nám totiž odvoz a keby sme nešli tak by sme sa museli vracať pešo 3,5 km v hlbokej noci po neosvetlenej ceste. Nie že by som sa bála, ale...

Večer (pardón, v noci) sme prišli ku nám, roztiahli gauče, zhasli svetlo a ešte sme sa chvíľu rozprávali. Vstávali sme asi okolo desiatej, rozhodli sme sa že sa už na fest vracať nebudeme, tak sme sa znova rozprávali, vyťahovali staré zážitky a tak. Jednoducho bolo fajn.

Podvečer som sa rozhodla ísť znova na fest, večer mala totiž vystupovať Komajota. Keď som tam však prišla, stretla som hneď Katku ktorá mi vravela že sa to celé ruší kôlo zlému počasiu. Hlavné pódium práve začínali rozoberať. Tak som si vypočula aspoň koncert Gaba Lukáča, hodila do zbierky pár drobných pre deti z Kazachstanu a pobrala sa na cestu domov. Cestou som stretla Pavela a Kuba, oboch som dlho nevidela a preto ma krátke rozhovory s nimi potešili.

Večer som si už len sadla za notebook a písala si s Ondrom, ktorý mi venoval do rádia pesničku od Linkin Park. Milé.

Dnes sme boli ako každú nedeľu v kostole, potom spoločný obed a tak, ocko odo mňa ešte niečo chcel aby som mu pomohla, jednoducho pohodová nedeľa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Aktuální články

Reklama